Kniha, ktorá mi nedala spať

knihovnicek_2017

S koncom mesiaca prichádza čas na ďalšiu tému Knihovníčka. Hm… takže kniha, ktorá mi nedala spať. Tak sa na to pozrime.

Doslova to zobrať nemôžem. Naozaj si nespomínam, ktorú knihu som čítala dlho do noci. Stať sa to, samozrejme, mohlo, ale nezanechalo to vo mne taký dojem, aby som si to zapamätala. Ak by som zobrala knihy z iného “žánru”, dala by sa tu možno spomenúť nejaká učebnica. :-P. Akurát že som sa vždy radšej učila z poznámok – či už tých zo školy alebo vlastných z učebnice. Takže otázkou, čo mi nedalo spať, sa ani zaoberať nemusím. (Odpoveď by aj tak bola “neviem”.)

Takže to trochu pozmením. Kniha, ktorá vám možno nedá spať. A bude to tak lepšie, lebo sa tak vyhnete zlým snom. Môže byť? Tak teda tu je. Mumu od Turgeneva. Mumu je ten milý psík na obálke.

turgenev-mumu

Toto konkrétne vydanie nemám, čítala som to raz v slovenskom preklade, ale ani sa nechystám kúpiť si ho. Je to veľmi pekná edícia klasických kníh, doma mám z nej poviedky od Valentina Rasputina, ktoré čakajú na prečítanie. Ale ak aj niekedy budem hľadať ďalšie knihy z tejto edície, túto z toho vynechám.

V recenziách na Ozone, ruskom internetovom obchode, má kniha vysoké hodnotenia.V jednej sa ale – napriek štyrom hviezdičkám z piatich – píše:

“Mumu” dostala dcérka v škole ako osemročná. Knihu aj prečítala. Dlho som nemohla zastaviť hystériu úbohého dieťaťa, tak plakala. Nepatrí to medzi “klasiku pre malé deti”.

Vlastne to ani nie je, že “napriek štyrom hviezdičkám”. Ono to vlastne sedí. Čítanie pre malé deti to nie je, ale dobrá kniha áno. Akurát neviem, či som schopná ju odporučiť…, v každom prípade však nie som schopná ísť ju teraz čítať. Ak sa ale do nej pustíte a nebudete môcť zaspať, je to dobre. Vyhnete sa tak možným zlým snom  z kategórie “na motívy prečítanej knihy”.

Reklamy

Bibliotéka 2017

biblioteka_2017_logo

Hovorí sa, že jeden obrázok je lepší ako tisíc slov… Čitatelia románov by proti tomu mohli namietať, ale toto nie je román a obrázok je tu naozaj výstižný. Pridávam teda na blog fotku kníh (okrem nich sú vedľa kalendáre a vpredu pohľadnice Vysokých Tatier), ktoré som kúpila na tohtoročnej Bibliotéke.

biblioteka_2017

Jedna kniha, ktorú som už prečítala však niekoľko slov potrebuje, lebo ju na fotke veľmi nevidno. Všimli ste si takú tenučkú vec hore, medzi knihou o ruženci a Lietajúcou triedou?

Hm… alebo žeby som zostala pri tom úvodnom prísloví a dala znovu obrázok? 😉 Nech sa páči:

alojz_chmel

Ale predsa – kto chce aj tie slová, nájde ich napríklad na stránke Vatikánskeho rozhlasu. Ja si zatiaľ do diára poznačím nápad na ďalší projekt blogu – “Zoznámte sa, prosím…” o životopisoch, ktoré som prečítala.

 

Puškin a Rýchle šípy

Pred nejakým časom som tu spomínala pohľadnicu s citátom z listu Jane Austenovej, a teraz tu mám znovu niekoľko knižných pohľadníc.

puskin2

Prvú z nich – Puškina – som dostala a použijem ju ako upútavku na ďalšiu časť projektu Letom knižným svetom, ktorá sa na blogu objaví tento mesiac a budem v nej písať o Rusku. Aj o Pikovej dáme, aj o knihe, ktorá je na fotke nenápadne otvorená hore v rohu – Poľovníkove zápisky od Turgeneva.

pohladnice_rychle_sipy

Tieto pohľadnice s motívom Rýchlych šípov zase posielam ja. Dve z nich – presne na ne boli pripravené tie známky, ktoré tu môžete vidieť – boli v rámci výmeny s témou Cartoon – Comics – Manga, takže dve takéto pohľadnice aj dostanem. Jednu z Nemecka a druhú z Číny. Uvidíme, čo na nich bude! 🙂

Kniha od autora oceneného Nobelovou cenou

knihovnicek_2017

Je tu koniec mesiaca a s ním nový príspevok do projektu Knihovníček. Hm… autor ocenený nobelovkou… pôvodne som rozmýšľala, že napíšem o Kiplingových Knihách džunglí alebo…. Vlastne je to jedno, lebo keď som sa dozvedela, že tohtoročnú Nobelovu cenu za literatúru získal Kazuo Išiguro, výber bol jasný. Jeho knihu Never Let Me Go som tu už spomínala, aj s takou poznámkou, že by som na ňu rada napísala recenziu, ale ako sa pritom vyhnúť spoilerom… Toto ale nebude recenzia, takže to možno pôjde ľahšie.

My name is Kathy H. I’m thirty-one years old, and I’ve been a carer now for over eleven years. That sounds long enough, I know, but actually they want me to go on for another eight months, until the end of this year.

Takto sa nám v prvých riadkoch predstavuje rozprávačka príbehu a o kúsok ďalej pokračuje:

My donors have always tended to do better than expected. Their recovery time have been impressive, and hardly any of them have been classified as “agitated”, even before fourth donation. Okay, maybe I am boasting now. But it means a lot to me, being able to do my work well, especially that but about my donors staying “calm”.

knihovnicek_2017_never_let_me_goO čo tu ide? Aký carer, aký donor a aké donations? Kto rozhoduje o tom, že Cathy má byť v tejto práci ešte spomínaných osem mesiacov? A v akej práci vlastne? Nič z toho sa však nedozvieme, zato rýchlo príde ďalšia záhada – škola Hailsham, na ktorú Cathy chodila, je považovaná za niečo špeciálne… ale zase nevieme prečo.

Cathy si spomína na svoje detstvo v tejto internátnej škole, čo je na jednej strane také normálne – deti sa hrajú, podporuje sa ich kreativita, ale súčasne je v tom niečo divné. Je tu nejaká výmena, v rámci ktorej môžu získať obrázky, maľby alebo básne vytvorené svojimi spolužiakmi. Potom býva akýsi trh, kde ale na získanie rôznych drobností zase potrebujete nejaké tie svoje umelecké práce, bez nich by ste nemali “peniaze”. Najlepšie výtvory odnesie tajomná Madame, vraj do nejakej galérie. Ale v skutočnosti sa nevie, čo to tá galéria je (a či vlastne je), na čo slúži… na to akosi “nepatrí” pýtať.

Nikdy neprichádzajú na návštevu rodičia, učitelia sú označovaní ako guardians, škola je úplne izolovaná od zvyšku sveta. A vy tušíte, že niečo tu nie je v poriadku, že tu niečo nesedí, a že všetky tieto pojmy ako guardians, gallery, či donations sú nejakým orwellovským newspeakom, za ktorým sa niečo skrýva. Áno, skrýva, a je to skutočné zhrozenie, keď zistíte, o čo vlastne ide.

Ale tým sa román nekončí, ďalej sledujeme osudy Cathy, Ruth a Tommyho a čakáme, ako to s nimi dopadne. Ale môže to vôbec dopadnúť nejako ináč?

Stavte sa, že…

knizne_asociacie

Minulý mesiac mali Katolícke noviny prílohu s krížovkami, osemsmerovkami a sudoku. Okrem toho tam sú vtipy, a keďže bol vtedy začiatok školského roku, ich spoločnou tematikou je škola. Medzi nimi aj tento kreslený, pri ktorom som si hneď spomenula na detektívku od Agathy Christie, ktorú som práve čítala.

P1130215

“Stavte sa o päťtisíc eur, že vaša dcéra tú maturitu spraví,” hovorí tu profesor. Veľmi podobná vec sa deje aj príbehu Plavý kôň: “Stavte sa, že dotyčný človek neprežije najbližšie tri mesiace…” A ono to vychádza, prekvapujúce je navyše to, že podľa všetkého ide o úmrtia prirodzenou cestou. Človek ochorie a chorobu neprežije.

Najskôr sa zdá, že je to výsledkom čiernej mágie, ktorá sa práve s týmto úmyslom praktizuje v hostinci s názvom Plavý kôň. Ale čakali by ste u Agathy Christie niečo také ako konečné vysvetlenie záhadnej smrti? Neuspokojilo to ani Marka Easterbrooka, ktorý sa v knihe podujíma na objasnenie tejto záhady.

Ako sa o veci dozvedieť viac? Čo tak skúsiť uzavrieť podobnú stávku a prejsť tak všetkým, čo absolvujú skutoční záujemcovia… Veď to predsa nemôže fungovať…

Kniha, ktorú by som si vzala na opustený ostrov

knihovnicek_2017

Prvá vec, ktorá mi v súvislosti s opusteným ostrovom napadla, boli príbehy typu Robinson Crusoe, Dva roky prázdnin, Tajomný ostrov a podobne. Teda nutnosť postarať sa o všetko potrebné na prežitie po stroskotaní.  Keď Kristýna vo svojej odpovedi poznamenala, že Robinson by mohol slúžiť okrem knihy na čítanie aj ako užitočná príručka, spomenula som si na rôzne knihy o prežití a špeciálnych jednotkách. Také, ako je táto encyklopédia.  Tie témy na obálke vyzerajú dosť užitočne, nie?

encyklopedie_technik_preziti

Na druhej strane, bez nejakého predchádzajúceho výcviku by mi nejako veľmi užitočná nebola. Zrejme by ma skôr, ako by som si prečítala potrebné kapitoly, zožral nejaký tiger – napísala som už vtedy do komentáru.

Tak sa na to pozrime nejako inak. Prečo by sme sa na opustený ostrov museli dostať práve takto?

a_nezostal_ani_jeden

Opusteným ostrovom bol aj ten, na ktorý prišli hrdinovia detektívky A nezostal ani jeden od Agathy Christie. Každý sa tam dostal z iného dôvodu, ale v takejto situácii by rozhodovanie o knihe nemuselo byť vôbec náročné. Či už tam ide človek za prácou alebo na dovolenku, ostrov blízko pobrežia a nie je problém dostať sa naň, a ani z neho (teda, za predpokladu, že by sa veci ďalej nevyvíjali tak, ako v knihe… no ale keďže ja nemám na svedomí žiadnu vraždu, tento predpoklad je v poriadku ;-)). Takže by som si mohla zobrať aktuálne rozčítané knihy. Alebo si tam – presnejšie, na najbližšiu poštu na pobreží – nechala poslať knihu, ktorú mám objednanú a v najbližších dňoch by mi mala prísť. Kto skúsi uhádnuť, aká kniha to je? 🙂

Pohľadnice, listy a Jane Austenová

jane_austenova

Toto všetko má v sebe pohľadnica, ktorú som nedávno dostala. Je na nej síce len jedna veta, ale veľmi sa mi páči: Which of all my important nothings shall I tell you first? Napísala ju Jane Austenová vo svojom liste z 1. apríla 1816.

Listy môžu vyzerať ako vec z dávnych čias, presne tých, v ktorých žila napríklad aj Jane Austenová. 😛 Mnohí ľudia však listy – tie klasické papierové – píšu aj dnes a ja patrím medzi nich. Tento spôsob komunikácie mi veľmi vyhovuje, mám čas premyslieť si svoju odpoveď a navyše môžem list vyzdobiť, vybrať zaujímavé známky alebo pridať do obálky nejakú drobnosť (spomeniem napríklad záložku do knihy, keďže toto píšem na knižný blog, hoci je pravda, že ja väčšinou záložky nepoužívam, ale jednoducho si v knihe nalistujem miesto, kde som s čítaním skončila). A je zaujímavé držať v ruke obálku s listom, ktorý precestoval… niekedy nejakých sto kilometrov, niekedy pol zemegule.

V poslednom čase som používala na vyzdobenie listov nálepky z knihy nálepiek pre deti s letnou tematikou. Na jej začiatku je niekoľko obrázkov, ktoré sa dajú týmito nálepkami dotvoriť, tie sa, samozrejme, využijú tiež. Tu je začiatok jedného takého listu: moj_list

Akurát včera som naň dostala odpoveď 🙂