Kde bol zabudnutý ostrov s pokladom?

otazniky

Keď som začínala tento projekt Otázniky, spomínala som tam aj otázky, na ktoré nemám nájdenú odpoveď. Tak to je prvá z nich, možno niekto bude niečo vedieť…

Klub Rýchlych šípov a ich pátranie po ježkovi v klietke som tu už spomínala niekoľkokrát – napríklad medzi Knihami môjho detstva alebo potom v súvislosti s lietajúcim bicyklom, ktorého plán sa mal vo vnútri tohto hlavolamu nachádzať. Bicykel konštruoval ešte len chlapec, Jan Tleskač, ktorého denník Rýchle šípy objavili.

Každý večer prepidlikám v kôlni a dnes som tam bol skoro celé popoludnie. Keby som tak mohol ujsť z dielne a byť tu už od rána.

Nie je to ale také jednoduché, Jan Tleskač bol zámočníckym učňom a s majstrom mal často konflikty.

Niekedy mám strach, že sa zbláznim a že všetko, čo viem a robím, zabudnem! Na jar som čítal knihu o námorníkovi, ktorý stratil pamäť a nikdy už nenašiel objavený ostrov s pokladom.

mapa_poklad

Zrejme už viete, o čo mi ide. V akej knihe námorník stratil pamäť a zabudol, kde je poklad? Neviete náhodou?

Vďaka týmto obavám sa Rýchle šípy dozvedeli, ako sa ježko z klietky vyberá.

Nedá mi a stále myslím na námorníka, ktorý stratil pamäť. Pozor, za dverami počuť šuchot, už tam zase sliedi…

Čo keby som zabudol, ako dostať ježka z klietky von? Keď natočíme najdlhší osteň ježka tak, aby vyčnieval z klietky najširším otvorom…

jezko1

Ja mám takéhoto ježka z dreva a nedávno sa mi po prvýkrát podarilo dostať ho von. Nevravím, že som sa o to niekedy nejako intenzívne snažila, a ani teraz to nebolo niečo systematické. Náhodou to však tento raz vyšlo, stačilo ho  dostatočne dlho postrkovať a hýbať ním, a zrazu to bolo. Takže žiadny návod na spôsob toho Tleskačovho napísať neviem a kvôli tomu je ježko momentálne položený hore na klietke. Mohol by sa hodiť na nejaké fotky a neviem, či by som ho vedela vybrať znovu… Vlastne neviem ani to, či ho budem vrátiť naspäť – uvidíme! 😀

Obrázok s mapou je zo stránky freepik.com.

Reklamy

Prvé dve témy z knižnej výzvy

O témach knižnej výzvy 50 kníh za rok som napísala, že sú medzi nimi mnohé zaujímavé, pričom som spomenula aj tému “historický román, ktorý sa odohráva v období, o ktorom viem veľmi málo” (#23). Výborne sa do tejto kategórie hodí životopisný román o svätom Vojtechovi s názvom Slovanský patrón. Vyskúšajte si, či ste na tom so znalosťami z tohto historického obdobia lepšie ako ja. Svätý Vojtech, 10. storočie, pražský biskup, rod Slavníkovcov, …

Keď som bola v mestskej knižnici, všimla som si stručnú knihu o svätom Vojtechovi. Tak som si ju požičala a po prečítaní som sa pustila do román. Ten už nejaký čas ležal na poličke s knihami, ktoré sa chystám prečítať (hej, vyhradila som na ne samostatnú poličku). Takto sa určite oveľa lepšie čítal. Niekto by mohol namietať, že tým pádom už neplatí, že som o období, v ktorom sa odohráva, vedela veľmi málo… ale nevadí. 😉

svaty_vojtech

Druhou splnenou kategóriou je #7 – graphic novel. V blízkej budúcnosti sa môžete tešiť na recenziu knihy The manga guide to statistics. Japonská manga a štatistika v jednom 😀 , tu je ukážka:

manga_guide_to_statistics

Fotka zo severného pólu

otazniky

Knihu Lietajúca trieda som tu už spomínala, v decembrovom “vydaní” Knihovníčka som si ju vybrala ako knihu s vianočnou tematikou. Lietajúca trieda je totiž názov divadelného predstavenia, ktoré chlapci nacvičujú na vianočnú oslavu.

V jednej z prvých kapitol máme možnosť vidieť, ako toto predstavenie nacvičujú a ako bude vyzerať:

Kulisy zostavil premiant triedy Martin, pretože veľmi dobre kreslí. Na bradlách bude pripevnené lietadlo, namaľované na bielom kartóne. Bude mať tri vrtule a tri motory a vyklápacie dvere, cez ktoré možno do lietadla, teda vlastne do bradiel, nastúpiť.

Lietadlo im umožní zúčastniť sa originálneho vyučovania, pri ktorom budú všetko vidieť na vlastné oči. Pristanú pri sopke Vezuv, vypočujúsi rýmovanú prednášku o sopkách a povypytujú sa na lávou zaliate Pompeje. Potom idú ďalej, navštívia egypské pyramídy a po nich severný pól:

V štvrtom dejstve pristáli na severnom póle. Videli zo snehu trčať zemskú os a na vlastné oči sa mohli presvedčiť, že Zem je na póloch sploštená. Poslali odtiaľ jednu ememesku do Kirchberského denníka, od ľadového medveďa, ktorého predstavoval Matúš, zakrútený do kožucha, si vypočuli dojímavú hymnu o samote medzi ľadom a dnehom, na rozlúčku mu potriasli labou a pokračovali v ceste.

severny-pol.jpg

Poslali ememesku do Kirchberského denníka?

Určite by to bolo super, v noviných by nemuseli na fotku čakať do ich návratu, jediný problém je – Kästnerova kniha vyšla po prvý krát v roku 1933. Ememesku v texte určite nespomínal. Čo teda?

Jazykové okienko

Google knihy ponúkajú náhľad do mnohých kníh a mala som šťastie, v jednej knihe s Kästnerovými príbehmi to bola práve táto časť:

Sie sandten eine Funkfotografie davon ans Kirchberger Tageblatt, hörten von einem Eisbären, den Matthias, in ein Fell gehüllt, darstellte, eine ergreifende Hymne…

Tak sa na to pozrime, “eine Funkfotografie”. Predpona Funk- označuje niečo, čo sa týka rádia (to som si našla v slovníku, nasledovali výrazy ako rádiotelegrafia, rádioamatér a podobne), no a slovo Fotografie je jasné.

Čo v tom čase reálne existovalo?

V roku 1924 Richard Ranger, ktorý pracoval pre Radio Corporation of America, vymyslel bezdrôtový fotorádiogram. Pomocou neho v novembri toho roku poslal fotku prezidenta Calvina Coolidga z New Yorku do Londýna. Už o dva roky sa toto zariadenie začalo využívať komerčne.

Využitie našiel jeho vynález pri odosielaní poveternostných máp lodiam na mori a – ako ste si už asi domysleli – fotografií pre noviny.

Zdroj obrázku: výlet na severný pól Brgfx / Freepik

Otázniky

otazniky

“Otáznik,” povedal Jupiter presvedčivo, “je univerzálny symbol všetkého neznámeho. Sme pripravení rozriešiť každý problém, hádanku, tajomstvo, záhadu, skrátka každú nejasnú vec, keď nás o to požiadajú. Odteraz bude otáznik našou firemnou značkou. Tri otázniky vedno budú vždy symbolizovať Troch pátračov.”

Jupiter Jones v knihe Tajomstvo strašidelného zámku

Na tomto mojom obrázku je tých otáznikov viac, o to menej ale bude odpovedí. 😀 Traja pátrači vyriešili všetky svoje záhadné prípady, ja však mám pripravených aj niekoľko otázok či záhad, na ktoré odpovede nemám. Ak ich niekto vyrieši, stane sa držiteľom Rádu Jupitera Jonesa. 😉 V tomto prvom článku to tak ale nebude, okrem odpovede na moju otázku som sa dokonca dopracovala k informáciám, ktoré potvrdzujú príslovie, podľa ktorého aj knihy majú svoje osudy.

Aká kniha je na pohľadnici?

Túto pohľadnicu som dostala z Ruska, je na nej kytica, šálka čaju a… áno, kniha. Mňa v takýchto situáciách zaujíma, čo za knihu to je. Alebo ak je niekde fotka človeka s knihami v pozadí, tak sa snažím zistiť, či sa nedá rozoznať, aké knihy tam sú – aspoň niektoré. A veľmi ma teší, ak tam niektorú spoznám. 😉

V tomto prípade bola veľká časť textu neostrá, ale niektoré časti viet sa prečítať dali. Dokonca v nich boli mená, a to by mohlo pri identifikácii pomôcť. Spomína sa tam nejaký Antony a Patterson, potom akýsi Grelli… nehovorilo mi to nič. Tak som skúsila dať do vyhľadávača konkrétnu frázu – “Grelli a jeho spoločníci so zbraňami v rukách“:

pohladnica-ru-1

Hurá, text sa našiel! Takže, o čo tu išlo?

pohladnica-ru-3Grelli nechal Antonyho a Pattersona strážiť loďku a so svojimi spoločníkmi sa so zbraňami v rukách vydal na kraj lesa. Potichu, aby na seba neupozornili psy, vyliezli títo lovci ľudí na vysoký strom, odkiaľ mali dobrý výhľad na osadu.

Napriek tomu, že na obálke prvého vydania knihy vidíme dve mená – Štiľmark a Vasilevskij – ten druhý nenapísal z románu ani čiarku.

Štiľmark bol totiž v roku 1945 zatknutý a obvinený z protisovietskej agitácie a dostal sa do pracovného tábora.O päť rokov neskôr sa začína história jeho dobrodružného románu. Vtedy sa ho Vasilevskij, jeho priamy nadriadený – tiež väzeň – spýtal, čo si myslí o románoch. Zvláštna otázka… “Chcem napísať román, ” povedal, “a potrebujem vašu pomoc.” Štiľmark mal potom lepšie podmienky, tak, aby mohol na románe pracovať. Vasilevskij (vraj) totiž plánoval román poslať pod svojim menom Stalinovi a dúfal, že za to dostane amnestiu. Napokon vyšiel román s obidvoma menami.

Koncom päťdesiatych rokov Štiľmarka rehabilitovali. Román vyšiel v novom vydaní v edícii Knižnica dobrodružstiev a vedeckej fantastiky a stal sa bestsellerom, ale znovu to bolo s menami oboch “autorov”. V nasledujúcom roku Štiľmark pred súdom dokázal, že jediným autorom je on.

V nových vydaniach je to už teda správne:

pohladnica-ru-4

Druhý otáznik

Taký pre Boba Andrewsa, ktorý mal u Troch pátračov na starosti výskum. Tá informácia o plánoch poslať román Stalinovi je na ruskej Wikipédii bez uvedenia zdroja. Niečo v zmysle “XY čosi plánoval, ale neuskutočnilo sa to” by ale nejaký zdroj malo mať, do hlavy ľuďom nevidíme… Odkiaľ sa to teda vie (teda, ak to nie je kačica)? Viem si celkom dobre predstaviť, že to odznelo na spomínanom súde o autorstve románu, ale nepátrala som po tom a môže to byť aj inak. Okrem “Rádu Jupitera Jonesa” by som zrejme mohla zaviesť aj “Rád Boba Andrewsa” 🙂

50 kníh za rok alebo výzva, ktorú sa vlastne nechystám splniť

2018-disfida

Áno, dobre čítate – výzva, ktorú sa nechystám splniť. 😛 Zrejme to chce vysvetlenie.

50 kníh – ak by vo výzve išlo len o toto – by som prečítať mohla, minulý rok sa počet prečítaných kníh tiež dostal medzi 50 a 60. Nemyslím si však, že prečítam knihy zo všetkých kategórií a vlastne sa o to ani nebudem zvlášť snažiť. Niektoré sú však také zaujímavé, že knihách, ktoré sa do nich budú hodiť, rada niekoľko viet napíšem. Napríklad “historický román, ktorý sa odohráva v období, o ktorom viem veľmi málo”, “kniha spomínaná v inej knihe” alebo “posledná kniha, ktorú autor napísal pred smrťou”. 

Takže je to taký dobrý dôvod na to, aby som okrem riadnych recenzií (áno, pribudnú aj tie, aj keď v minulom roku ich bolo len zopár) a projektov napísala čo-to aj o iných knihách.

Výzva je talianska, nájdete ju na blogu Cinquanta libri (teda 50 kníh) a tak, aby to predsa len bola nejaká výzva, knihy do kategórií, ktoré sa týkajú Talianska si prečítam, a to po taliansky. Ak sa dobre pozerám, sú tri:

  • Un libro di Gianni Rodari (#13)
  • Un libro italiano di un autore che non hai mai letto (#25)
  • Una scrittrice italiana vivente (#26)

“Kniha od Gianniho Rodariho” – hovorí prvá z nich. Gianni Rodari je známy svojimi knihami pre deti, napísal napríklad Cibuľkove dobrodružstvá. Zatiaľ som od neho nečítala nič, pamätám si len jednu rozprávku, ktorá bola v rámci zbierky talianskych cvičení na počúvanie (poznáte to – vypočujete si nejaký text a potom máte odpovedať na nejaké otázky). Bola o obrovi a dej sa pekne rozbiehal… a zrazu sa veľmi rýchlo skončil. “Čo? A to je všetko?” pomyslela som si. Či bol príbeh pre účely cvičenia skrátený, to neviem, ale možno sa práve pri tejto výzve dozviem.

Knižná výzva 2018

kniznivyzva-2018

Tak ako aj minulý rok, aj teraz sa zapojím do knižnej výzvy od Ells. A rovnako ako predtým, nedám si ako cieľ konkrétny počet kníh, ale zvolím si “voľný režim” a budem si znovu zapisovať prečítané knihy a pridávať ikonky.

Keďže sa rátajú knihy prečítané od začiatku roka, a nie iba od prihlásenia sa do výzvy, rovno si napíšem prvú. 😉

  1. Patricia Edward Jablonski: Maximilián Kolbe – rereading
  2. Jaroslav Velinský: Poslední tajemstvi Jana T. – rereading
  3. Jozef Repko: Skromná hrivna. Životopisný román o Andrejovi Radlinskom
  4. Gustáv Morcinek: Dve koruny
  5. Růženec se svatým Maxmiliánem Marií Kolbem
  6. Anton Bagin, Ladislav Šášky: Svätý Vojtech
  7. Jozef Repko: Slovanský patrón. Životopisný román o svätom Vojtechovi
  8. Shin Takahashi: The Manga Guide to Statistics
  9. Terézia z Lisieux: Príbeh mojej duše – rereading
  10. Michal Sopoćko: Jeho milosrdenstvo trvá naveky – rereading

10-knih

  1. Viktor Šichta: Svätý Alojz.  Anjel v ľudskom tele
  2. Ivan Bukovčan: Zvieracia trilógia
  3. Stanislav Dubnička, Vladimír Ilkovič: Profersor Dionýz Ilkovič. Svetová osobnosť modernej fyziky

Kniha s vianočnou tematikou

knihovnicek_2017

Vianoce sú skoro za dverami, a tak je to aj v knihe, ktorú vám teraz predstavím (alebo pripomeniem).

lietajuca-trieda

Je od známeho autora kníh pre deti, Ericha Kästnera (napísal napríklad knihy Emil a detektívi alebo Lujza a Lotka) a odohráva sa v predvianočnom čase v chlapčenskej internátnej škole v Nemecku. Lietajúca trieda je názov divadelnej hry, ktorú chlapci nacvičujú. Presne o týchto chlapcoch príbeh je, o chlapcoch s rôznymi povahami a rôznymi problémami,  je aj o ich vychovávateľovi v internáte s prezývkou Justus (čo znamená “spravodlivý” a je to namieste), aj o neznámom Nefajčiarovi (čo je samozrejme prezývka, ale neskôr sa dozvieme, kto sa za ňou skrýva). Každý prežíva svoj vlastný predvianočný príbeh, príbeh o priateľstve, statočnosti a pomoci.