Zhrnutie #1 (od Silvestra do Popolcovej stredy 2021)

Jozef Miloslav Hurban napísal dielo Od Silvestra do Troch kráľov, mne by bol na knižné zhrnutie tento časový úsek krátky, takže tu namiesto toho máme Od Silvestra do Popolcovej stredy. Alebo od Nového roka, aby to bolo všetko už v aktuálnom roku 2021? Ono je to vlastne jedno, lebo tie prvé prečítané knihy som začala čítať ešte dávnejšie v decembri.

Prečítané knihy

Tak naskôr tie minuločné – je to rereading životopisu sv. Alojza Gonzagu (keby bol tohtoročný letopočet len o niekoľko rokov vyšší, tak by sa dala použiť do výzvy Databázy kníh do kategórie “kniha vydaná pred sto a viac rokmi“, chýba jej len pár rokov – doslova) a piaty diel Hraničiarovho učňa (Výkupné za Eraka). Haltova svatba. A ten úžasný dialóg predtým, o tom, ako sa dá ostrihať.

Vtom si na niečo spomenula. Bez toho, aby zdvihla oči, povedala: “Necháš sa ostrihať, však?”

Halt si znova prstami pričesal vlasy. Sú trocha dlhé, pomyslel si.

“Urbím to sám,” vyhlásil a ruka mu samovoľne skĺzla k rukoväti saxonského noža. Teraz Paulina zdvihla oči od písania.

“Necháš sa ostrihať,” povedala a Halt si uvedomil, že určité slobody, ktoré po roky považoval za samozrejmé, mu už nebudú patriť.

“Nechám sa ostrihať,” pristal.

Ďalším rereadingom bola Bílá nemoc od Karla Čapka, tentokrát ako e-kniha z Databázy kníh. Česká filmová klasika má na youtube tento film, tak som túto Čapkovu hru chcela pred jeho pozeraním ešte takto pripomenúť. Na e-knihy sa obvykle neviem dobre sústrediť, ale toto bolo krátke a celkom dobre som si dej pamätala.

A ešte jeden rereading (a nie posledný v tomto prehľade) – životopis blahoslaveného Titusa Zemana. Zhodou okolností sa mi kniha hodila do knižnej výzvy na internetovom pohľadnicovom fóre (o prečítanej knihe sme potom ostatným účastníkom napísali na pohľadnici). To je zvláštne už samo o sebe, lebo knižné výzvy s kategóriami, do ktorých sa treba trafiť, ma nelákajú. A druhá zvláštna vec je kategória, ktorú januárová výzva mala. Kniha, ktorá sa odohráva na mieste, kam by ste chceli cestovať. Druhá vec, ktorá ma vo všeobecnosti neláka, je cestovanie. No ale tu sa také miesto v knihe predsa len objavilo. Celkom logicky sú v nej totiž miesta spojené s Titusovým životom a jedným z nich je Šaštín. Tam by som naozaj chcela ísť na púť. Tá septembrová je možno príliš veľká na to, aby sa tento rok uskutočnila vo svojej klasickej podobe, ale púť za kňazov, ktorá býva na jeseň… Hm… Bola som na nej prvý raz v roku 2019, minulý rok bola kvôli korone zrušená, ale aspoň som sa prihlásila do spoločenstva Modlitieb za kňazov, ktoré organizuje aj túto púť.

Potom je tu Zázrak svätej spovede od Franza Spiraga. Dúfam, že sa počas pôstneho obdobia bude možné vyspovedať…

Číslo 6 medzi tohtoročnými knihami má ďalší diel Hraničiarovho učňa (Čarodejník zo severu), ktorú som začala čítať, keď sa ohlásilo znovuotvorenie knižníc. Tak som si myslela, že dočítam druhú hraničiarsku knihu a obidve ich vrátim, no ale knižnice sa znovu zatvorili skôr ako by som stihla knihu dočítať. Tak som to skomentovala tak, že sa obmedzenia menia rýchlejšie, ako ja čítam. 😛

No a nakoniec posledný rereading – Biela loptička, ktorú napísal chorvátsky autor Nenad Brixy (to bude zaujímavé o chvíľu). Knihu som si pred časom kúpila v antikvariáte, aj keď som si o nej pamätala len to, že som ju ešte v detstve mala niekoľkokrát požičanú z knižnice, bola o tenise (hej, to vidieť aj na obálke, aj z názvu) a veľmi sa mi vtedy páčila. A páčila sa mi aj teraz.

Európska knižná výzva

Medzi “prečítané štáty” pribudlo Slovensko (Titus Zeman by sa dal zaradiť aj k Taliansku, podľa národnosti autorky, ale dala som ho sem), Česko (Bílá nemoc) a Chorvátsko (Biela loptička).

(Mapa je vytvorená pomocou https://mapchart.net/europe.html.)

Knižné prírastky

Už je tu toho napísaného dosť a hovorí sa, že obrázok je hodný tisíc slov, takže… 😉 Nové knihy, ktoré mi pribudli na poličky, sú tieto:

A tieto sú zase z antikvariátu:

Rozčítané

Filokalia na obrázku hore, konkrétne texty sv. Jána Kassiána. Vďaka knihe Buď, kde si si pamätám, kedy sa slávi jeho sviatok. Viete? Pomôcka: Tento rok sa to nedá 😉

Sponsored Post Learn from the experts: Create a successful blog with our brand new courseThe WordPress.com Blog

WordPress.com is excited to announce our newest offering: a course just for beginning bloggers where you’ll learn everything you need to know about blogging from the most trusted experts in the industry. We have helped millions of blogs get up and running, we know what works, and we want you to to know everything we know. This course provides all the fundamental skills and inspiration you need to get your blog started, an interactive community forum, and content updated annually.

2021 European Reading Challenge

Tento rok sa zapojím do knižnej výzvy 2021 European Reading Challenge, ktorá beží na blogu Rose City Reader. Cieľom je čítať knihy, ktoré sa odohrávajú v rôznych štátoch Európy, alebo také, ktorých autori z týchto štátov pochádzajú.

Nebudem cielene vyhľadávať nové štáty, ale podľa posledných rokov si môžem zvoli najvyššiu úroveň – , pri ktorej sa majú prečítať knihy z aspoň piatich štátov. Ako ďalšiu knihu do výzvy zoberiem vždy prvú, ktorá prinesie nový štát na základe autora alebo miesta deja.

Súčasne si ale dávam aj vlastné výzvy:

  • Naučím sa rôzne spôsoby, ako vytvárať mapy, kde si tú-ktorú krajinu vyznačímn namiesto toho, aby som použila obrázok z wikipedie. Napríklad preto, že si môžem chcieť vyznačiť okrem toho nového aj doteraz “prečítané štáty”. Alebo preto, že to vyzerá ako zaujímavá vec, ktorú by bolo fajn vedieť a toto je lepšie ako si len tak náhodne vyfarbovať štáty na mape. A viac spôsobov kvôli tomu, aby som si ich vyskúšala a zistila, ktoré mi najviac vyhovujú.
  • O knihách, ktoré budú zaradené do výzvy, niečo napíšem na blog. Nejaký komentár, niekedy viac alebo menej podobný recenzii, niekedy naozaj len taký pokec. Veď koľko recenzií je vlastne na tomto blogu? Nie je to typ článku, ktorý by sa mi písal nejako prirodzene. Možno si niekedy spravím vlastnú výzvu, ktorá bude špeciálne o písané recenzií?

Instructions from the 2021 European Reading Challenge blog post:

THE GIST: The idea is to read books by European authors or books set in European countries (no matter where the author comes from). The books can be anything – fiction, nonfiction, novels, short stories, memoirs, travel guides, cookbooks, biography, poetry, whatever. You can participate at different levels, but each book must be by a different author and set in a different country – it’s supposed to be a tour. (See note about the UK, below.)

WHAT COUNTS AS “EUROPE”?: We stick with the standard list of 50 sovereign states that fall (at least partially) within the geographic territory of the continent of Europe and/or enjoy membership in international European organizations such as the Council of Europe. This list includes the obvious (the UK, France, Germany, and Italy), the really huge Russia, the tiny Vatican City, and the mixed bag of Baltic, Balkan, and former Soviet states.

Albania, Andorra, Armenia, Austria, Azerbaijan, Belarus, Belgium, Bosnia and Herzegovina, Bulgaria, Croatia, Cyprus, Czech Republic, Denmark, Estonia, Finland, France, Georgia, Germany, Greece, Hungary, Iceland, Ireland, Italy, Kazakhstan, Latvia, Liechtenstein, Lithuania, Luxembourg, Malta, Moldova, Monaco, Montenegro, Netherlands, Norway, Poland, Portugal, Republic of Macedonia, Romania, Russia, San Marino, Serbia, Slovakia, Slovenia, Spain, Sweden, Switzerland, Turkey, Ukraine, United Kingdom, and Vatican City.

NOTE: Even with Brexit, the United Kingdom is still one country, part of Europe, that includes England, Scotland, Wales, and Northern Ireland. One book from any one of these four counts as your one book for the United Kingdom. I’m not going to bust your chops about it because challenges should be about fun not about rules. However, when it comes to winning the Jet Setter prize, only one book from one of the UK countries counts.

LEVEL OF PARTICIPATION: I’m aiming for

  • FIVE STAR (DELUXE ENTOURAGE): Read at least five books by different European authors or books set in different European countries.

Books:

Knižná výzva 2021

Knižnú výzvu, ktorú mala doteraz na svojom blogu Ells, teraz preberá Pinky. Čo sa nemení, je fakt, že si nestanovujem konkrétny počet kníh, ale budem si ich tu iba zapisovať.

  1. Viktor Šichta: Svätý Alojz čiže anjel v ľudskom tele – dočítané z r. 2020, rereading
  2. John Flanagan: Výkupné za Eraka (Hraničiarov učeň V.) – dočítané z r. 2020
  3. Karel Čapek: Bílá nemoc – rereading, e-kniha z Databázy kníh
  4. Lodovica Maria Zanet: Titus Zeman. Salezián, kňaz a mučeník – rereading
  5. Franz Spirago: Zázrak svätej spovede
  6. John Flanagan: Čarodejník zo Severu (Hraničiarov učeň VI.)

Knihy na pohľadniciach #1

Knihy na pohľadniciach tu už na blogu boli a ešte budú. Aj ich už mám niekoľko pripravených, či už takých, ktoré som dostala, alebo takých, ktoré som posielala. Články o nich teda dostali teda takýto spoločný názov.

Takže… nech sa páči, tu sú pohľadnice, ktoré precestovali časť sveta, aby sa ku mne dostali:

Muminovci sú vlastne dvojnásobne knižnou pohľadnicou. Nielenže ide o postavy z kníh Tove Janssonovej, ale dokonca čítajú. Z takýchto pohľadníc, kde niekto číta, si niekedy spravím kópiu a potom vlepím do diára tam, kde mám poznámky týkajúce sa kníh. Zoznam prečítaných kníh (ten na blogu by sa zišiel aktulizovať podľa toho papierového), zoznam toho, čo chcem zadať do vyhľadávania, keď sa vyberiem na stránky niektorého aktikvariátu, … Niektoré príbehy Muminovcov som čítala, ale aj keď si ich nepamätám, postavičky z týchto príbehov sú milé a na pohľadniciach ma potešia. 🙂 Vo Fínsku je takýchto pohľadníc veľa, asi tak, ako je v ČR veľa pohľadníc s Krtkom. Objavili sa aj na poštových známkach.

Čo sa týka Shakespeara, túto konkrétnu hru som nečítala, ale Shakespeare sa onedlho sa na blogu objaví (prvýkrát už o pár riadkov a potom znovu o pár dní – kto si túto poznámku zapamätá, bude mať potom návod k hádanke).

No a nakoniec tretia pohľadnica, ktorá si zaslúži detail:

Na rozdiel od Muminovcov, tu majú niektoré knihy aj svoje názvy! Pozrime sa teda, čo tam je (v pôvodnom znení bez tituliek :-D):

  • Sense and Sensibility
  • Pride and Prejudice
  • Crime and Punishment
  • War and Peace
  • Alice in Wonderland
  • Macbeth
  • Fahrenheit 451
  • Tom Sawyer and Huckleberry Finn
  • The Forsyte Saga
  • The Adventures of Sherlock Holmes

Ktoré z týchto kníh ste čítali?

A keby ste vytvárali takúto pohľadnicu, ktoré knihy by ste na ňu zaradili?

5 kníh s OSTROVOM v názve (všetko najlepšie, Aly!)

Aly z Ostrova stratených príbehov vie, že sa tento článok chystá a to ako špeciálny darček k jej narodeninám. 🙂 Pre ostatných prekvapenie (že sa na mojom blogu niečo nové objavilo, haha :-D) a tiež výzva pridať nejaké ďalšie knihy, ktoré májú vo svojom názve OSTROV...

#1 Ostrov priateľstva

K týmto knihám – čítala som prvé dve – som sa dostala v náhodou v knižnici. Sedmička má podtitul “klukovská dobrodružství na řece” a to predsa nemôže byť zlé, nie? Minimálne to teda stojí za vyskúšanie. A naozaj sa to oplatilo, skončilo to tým, že som si knihu ešte v knižnici predĺžila, aby som sa mohla vracať k nejakým úryvkom a pustila som sa do čítania ďalších Zapletalových kníh. Ostrov přátelství (takže tu je ten OSTROV!) je pokračovaním Sedmičky a odohráva sa na letnom tábore.

Potom je tu ešte posledná kniha zo série, Cvoci, ktorú som nenašla v antikvariátoch ani knižniciach, ale dá sa kúpiť v elektronickej verzii. Trochu ma odrádza to, že podľa anotácie “skupina starších vodních skautů se v zimě vydá na dalekou pouť…”. Mne sa na tých prvých knihách práveže páčilo to, že išlo chlapcov. Tak, ako sa mi páčia klasickí Traja pátrači a nie to, aké problémy riešia so svojimi priateľkami (myslím, že išlo o to, že sa venujú pátraniu, a nie im…). Alebo Enid Blytonová, Lastovičky a Amazonky, Rýchle šípy, a podobne. Také tie detské dobrodružstvá sú super a rada si oddýchnem pri čítaní takýchto kníh. (Áno, viem, stačilo by myslieť na to, že Miloš Zapletal môže písať aj niečo iné a môže sa mi to rovnako páčiť. Iste, môže. Ale pri Troch pátračoch aj tak ostanem pri klasike.)

#2 Keď už spomínam Slávnu päťku…

Jasné, tam bol tiež OSTROV. Ten Kirrinovský, vďaka ktorému sa Julian, Dick a Anna zoznámili s George a na ktorom prežili niektoré zo svojich dobrodružstiev. A ktorý sa nachádza aj v niektorých názvoch knižiek, ktoré si o týchto dobrodružstvách môžeme prečítať.

Za knihami zo staršieho vydania tejto série, ktoré mi v mojej zbierke chýbajú, sa občas pozerám v antikvariátoch (neúspešne – vyšli v malých nákladoch alebo sa každému páčia a do antikvariátu sa nedostanú?), existuje však aj nové, aktuálne vydanie. Ktorý štýl obálok sa vám viac páči? A ako ste na tom vy a audioknihy? Práve forma audioknihy ma pri tejto knihe zaujala, mohlo by to byť príjemné počúvanie.

#3 … a Troch pátračov

Spomenula som aj Troch pátračov a aj oni sa dostali na OSTROV. Ostrov kostier, konkrétne.

Tieto staré vydania sú výborné, pamätám sa, ako som ich v detstve čítala, požičiavala si v knižnici staré knihy (staršie ako ja!), už v šalátovom vydaní, s úžasnými ilustráciami… Ale aj vďaka novej edícii Pátračov (na akom čísle aktuálne sú? nesledujem ich…) som objavila niekoľko dobrých príbehov, pamätám si Záhadu hovoriacej lebky, ktorá raz tete Matilde povedala “Fuj!” a tá sa z toho skoro zbláznila. 😛

#4 Nechcem sa síce opakovať…

… ale ani mi to nevadí a aj tak sa tomu pri písaní o svojich obľúbených knihách nevyhnem. 😉

Pána Tragáčika som tu už spomínala a raz dokonca aj túto OSTROVNÚ knihu. Išlo vtedy o autorov píšucich pod pseudonymom a môžete sa v tom článku dozvedieť, vďaka akému autu prišiel pán Tragáčik k svojej prezývke. V časti Pán Tragáčik a Fantomas táto prezývka zaznie dokonca vo francúzskej podobe.

– Volám sa Yvonne, – podala mi ruku. – Mám tú česť zoznámiť sa s monsieur la Bagnolette?

#5 Keď je autor zárukou kvality

Wilhelm Hünermann napísal veľa životopisov svätých a po tom, čo som ich niekoľko prečítala som si už bola istá, že každá nová bude zaujímavá, inšpirujúca a písaná dobre čitateľným štýlom. Nie som sama, už som takto aj vo farskej knižnici odporučila jednu jeho knihu a aj napriek “námietke” (išlo o sv. Jána Berchmansa) “neviem, kto to je”, som nemusela ani veľmi presviedčať, že je to naozaj výborná kniha. Nakoniec sa, samozrejme, veľmi páčila.

O sv. Jánovi Berchmansovi som sa aj ja dozvedela takto – vďaka knižnici (síce inej) a Hünermannovej knihe (tentokrát tej istej). Ako to bolo v prípade sv. Damiána de Veuster, či som o ňom niečo vedela pred čítaním tejto knihy, to si už nepamätám. Ale bol to on, kto išiel na OSTROV smrti, na ostrov Molokai medzi malomocných.

Aké OSTROVNÉ knihy by ste do môjho zoznamu pridali?

P. S. Ešte raz všetko najlepšie k narodeninám, Aly!!! 🙂

Animalium: Kde píše Jules Verne o tučniakoch?

Aj tento mesiac som posielala niekoľko pohľadníc a jednou z nich boli aj tučniaky zo série Animalium. Spomenula som si pritom na to, ako som na blogu písala o týchto pohľadniach a hľadala som knihy, v ktorých zobrazené zvieratá vystupujú. Kde by sa mohlo písať o tučniakoch?

Dobrým kandidátom bol hneď od začiatku Jules Verne. Jeho hrdinovia cestujú po celom svete (respektíve, aj mimo sveta, napríklad v Ceste na Mesiac), takže niekde by mohli natrafiť aj na tučniaky, nie? Takéto veci si však v knihách nezapamätám, takže som na to musela ísť inak.

Podľa Wikipédie žijú tučniaky v Antarktíde a v Patagónii (a ešte na niekoľkých exotických miestach). Kam sa to snažil dostať kapitán Hatteras? Na južný, či na severný pól? Ja tam Arktída alebo Antarktída? Toto však nebol úspešný pokus, preto prišlo na raz hľadanie na internete.

Vyhľadávanie v slovenčine mi užitočnú informáciu neprinieslo a anglické sa ukázalo byť dosť problematické – ako dosiahnuť, aby sa mi hľadaní slov Jules Verne a penguin nezobrazovali ako výsledky knihy z vydavateľstva Penguin?

Pomohlo vyhľadávanie na stránke projektu Gutenberg. Verneovky sú dosť staré na to, aby sa mohli objaviť na stránkach tohto projektu – a aj sa objavili. Dokonca aj také, ktoré mám doma a môžem sem teda dať úryvky z nich v slovenčine.

Pán Viot predstavil cestujúci aj svojich podriadených, oboch mulatov. S niekoľkými diviakmi, ktoré mali na ostrove svoje brlohy, a s niekoľkými tisícmi hlúpych tučniakov tvorili tímo traja mužovia všetko živé obyvateľstvo sveta.

J. Verne: Deti kapitána Granta

Tu boli tučniaky označené ako hlúpe, v nasledujúcom úryvku však budú veľmi šikovné:

Občas tadeto tiahli aj kŕdle kapských holubov a aj niekoľko tučniakov, ktorých chôdza po zemi je tajá ťažká a zároveň smiešna. Predsa však, ako poznamenal kapitán Hull, dokážu tieto tučniaky tak narábať svojimi kýpťami ako plutvami, že dohonia v plávaní najrýchlejšie ryby, a námorníci si ich často aj s rybami zamieňajú.

J. Verne: Pätnásťročný kapitán

Mimochodom, hneď v nasledujúcej vete sa spomínajú albatrosy, o ktorých som v tejto sérii článkov o pohľadniciach Animalium tiež písala. Ale ako vravím, takéto veci si pri čítaní kníh nezapamätám – ako ste na tom vy?

Carlo Acutis #1 (už o chvíľu blahoslavený)

Takto vyzerá v tejto chvíli hlavná stránka televízie Lux, jednou z upútaviek je blahorečenie talianskeho chlapca Carla Acutisa, ktoré začne o chvíľu v Assisi.

Keď bolo v tomto roku oznámené jeho blahorečenie, spomenula som si na dve knihy, ktoré som o ňom čítala. Potešilo ma vtedy, že som si vďaka taliančine mohla o ňom prečítať viac a pamätám si aj to, že ma to motivovalo k tomu, aby som sa tomuto jazyku začala venovať viac a nezabudla všetko to, čo som sa kedysi naučila. (Ehm, áno… nie sú to zrovna vysoké ambície. Navyše mi to nejde celkom tak, ako som si predstavovala.)

Nedávno vyšiel jeho životopis aj v slovenčine. 🙂

Diaľnicou do neba nazval Carlo Eucharistiu. Toto je aj názov jednej z tých talianskych kníh, druhá (Génius informatiky v nebi) odkazuje zase na jeho zručnosť v práci s počítačom.

V niekoľkých nasledujúcich článkoch o Carlovi napíšem viac. 🙂 Zatiaľ aspoň anotácia knihy s jeho životopisom, ktorú vydalo Vydavateľstvo Don Bosco a ktorá končí ďalším známym Carlovým výrokom.

V každej dobe žil niekto, koho neskôr história označila za div storočia. Nový blahoslavený Carlo Acutis je takýmto divom súčasnosti.

Usmievavý mladík a počítačový nadšenec, ktorý sa stal známym pre svoj projekt dokumentácie eucharistických zázrakov.

Chlapec usilujúci sa o svätosť.

Pätnásťročný ako Dominik Savio – ale nie je to druhý Dominik.

Zo zámožnej rodiny ako svätý František z Assisi a rovnako milujúci chudobu ako on – ale nie je to druhý František.

Je to Carlo. Originál, nie kópia.

Jeho život, choroba, smrť i to, ako oslovuje ľudí po celom svete, je eucharistickým zázrakom v pravom zmysle slova: to sa totiž môže stať s každým, kto sa cez Eucharistiu otvorí pôsobeniu živého Boha.

„Všetci sa rodia ako originál, no mnohí zomierajú ako fotokópia.“ Carlo Acutis

Bohaté úlovky z antikvariátu… a to nielen knihy!

Ako mi mohla uniknúť séria Tajemství od Enid Blytonovej, keď reálne vychádzali jednotlivé knihy, pekne jedna za druhou??? Keď som kupovala prvé z nich, povedala som si len, že “napísala to Blytonová, určite to bude dobré” a s radosťou pridala knihy do košíka (virtuálneho). No hej, a ešte aj to, že “má to v názve “tajemství”, takže to bude niečo ako Slávna päťka”, čítala som raz totiž historku o kráľovnej Viktórii, ktorej sa páčila Alica v krajine zázrakov a dala si poslať všetky knihy, ktoré Lewis Carroll napísal. Dostala kopu matematických prác. 😛 😛 😛

Nič také sa v tom prípade nestalo, ale knihy sa mi zapáčili tak, že som sa rozhodla poobzerať sa po ďalších. Nie sú celkom nové, takže po jednej objednávke z kníhkupectva nasledovalo pátranie v antikvariátoch, ktorého výsledkom sú tieto tri knihy (a áno, dávam si teraz na nejaký čas prestávku).

Pomerne často sa stane, že v knihách z knižnice alebo z antikvariátu sa nájde nejaké “prekvapenie”, ktoré predchádzajúcemu čitateľovi slúžilo ako záložka. Pre pár týždňami som takto zaniesla do knižnice čitateľský preukaz, ktorý si v knihe niekto zabudol. “Skoro každý týždeň nám niekto takto prinesie zabudnutý preukaz,” komentovala knihovníčka. Ale aby sa v každej z troch kníh, ktoré mi prišli z antikvariátu, niečo našlo?

Pozrime sa na prvú z nich (v poradí, v akom som ich po vybalení chytila do ruky):

P1140543_2

Vstupenka z Berlína! Poďme ďalej:

P1140544

Puzdro zmenilo zamestnanie a stalo sa záložkou. Verili by ste však, že aj v tretej knihe bolo niečo vložené?

P1140545_2

Naozaj bolo! To som fakt nečakala! Hm, poskladaný papierik

Čo je tak asi na ňom napísané?

Teda… nie že by sa to dalo uhádnuť, aj keď možno Špekoun z týchto kníh by na to prišiel. 😀 Odpoveď je pokračovaní článku, ale ak ste vymysleli nejaké originálnu teóriu, napíšte do komentárov. 😉

Pokračovať v čítaní článku “Bohaté úlovky z antikvariátu… a to nielen knihy!”

Ako prišla Nancy (alebo Vlasta?) k svojmu menu

otazniky

Pôvodne som hľadala niečo iné. Len pred krátkym časom som objavila sériu Lastovičky a Amazonky, ktorú napísal Arthur Ransome. Vedela som, že v niektorých českých prekladoch sa Nancy volá Vlasta a chcela som vedieť, ako je to v ktorých prekladoch. Knihy sú super, ale chcela by som tie s pôvodným menom Nancy. Ako neodborník-neprekladateľ sa totiž pýtam: Ak Peggy môže zostať po anglicky Peggy, prečo treba z jej sestry Nancy spraviť Vlastu?

Odpoveď som našla v diplomovke, ktorá porovnávala dva preklady – od Štepánka (používa meno Vlasta) a od Wolfovej (zostáva pri pôvodnom mene Nancy). Teda, odpoveď na to, v ktorom preklade nájdem aké meno. Nie na to, prečo sa jeden z prekladateľov rozhodol zmeniť meno Nancy. 😛 V diplomovke je toho samozrejme viac a objasnilo mi to aj “záhadu”, ktorá vznikla pri čítaní prvého dielu. Ten som síce čítala v slovenčine (potom niekoľko ďalších v češtine a pátram aj po ostatných), ale v diplomovke bol aj originál a zaujímavé porovnanie českých prekladov.

V tom prvom dieli sa totiž objaví takáto vec:

“V skutočnosti sa nevolá Nancy,” povedala Peggy. Volá sa Barbara, ale strýko Jim povedal, že Amazonky boli barbarky, a naša loď sa volá Amazonka, a my sme pirátky Amazonky z rieky Amazonky, museli sme jej dať iné meno.”

Ale prečo? Nebolo by v takomto prípade meno Barbara práveže výborné?

“Her real name isn’t Nancy,” said Peggy. “Her name is Ruth, but Uncle Jim said that Amazons were ruthless, and as our ship is Amazon, and we are Amazon pirates from the Amazon River, we had to change her name.”

Originál

“Její pravé jméno není Vlasta,” pravila Peggy. “Jmenuje se Cecílie. Ale protože strýček Jim řekl, že Amazonky neměly nikdy měkká jména a naše loď je Amazona, a my jsme amazonští piráti z řeky Amazony, musely jsme její jméno změnit.”

Preklad: Štěpánek

“Ona se nejmenuje doopravdy Nancy,” prozrazovala Peggy. “Jmenuje se Lilly, ale strýček říká, že Amazonky žádné lilie nebyly, a protože se naše loď jmenuje Amazonka a my jsme pirátky Amazonky od řeky Amazonky, musely jsme ji přejmenovat.”

Preklad: Wolfová

Ruth, ktorá by však mala byť ruthless, je super. “Preklad” Lilly vs. ľalia sa mi tiež páči. Tiež kvôli tomu že Nancy má aj svoje pôvodné meno anglické a tak nejako sa mi to tam hodí. (Aj Zuzana mohla podľa mňa ostať Susan, tak ako v slovenskom preklade, ale na rozdiel od Nancy mi to nevadilo.)

Skúsme upraviť tú Barbaru:

  • Volá sa Barbara ale strýko Jim hovorí, že Amazonky neboli len také hocijaké barbarky, a pretože (… atď.)

Alebo si spomenieme na to, ako sa volá ostrov a požičiame si Štepánkovu verziu Nancynho mena?

  • Volá sa Cecília. Ale Cecília je Ciľka, a to je domáca mačka. My sme ale divoké mačky, aj náš ostrov je Ostrov divokých mačiek. Takže sme ju museli premenovať.

Ale skôr nie, asi nie je dôvod meniť argument s Amazonkami, keď sa dá zachovať…

Čo si myslíte vy?

Vymyslíte pre Nancy iné meno a dôvod, prečo ho bolo treba zmeniť?

Kto by chcel vidieť diplomovku, je to práca Zdeňky Tomanovej Rozbor překladů knihy Arthura Ransoma Swallows and Amazons a je dostupná na stránkach Karlovej univerzity. Mimochodom, oponent práce dáva zaujímavú hypotézu o tom, prečo si Štěpánek vybral práve meno Vlasta. České národné povesti natoľko nepoznám, ale pre rýchlu orientáciu mi postačil článok na Wikipédii. Hm… zaujímavé…