Pohľadnice v knihách / pohľadnice oslavujú 150. narodeniny

O 150. výročí pohľadníc sa môžete dočítať na stránke s príznačným názvom – https://150yearsofpostcards.com/ a samozrejme niekomu aj nejakú pohľadnicu poslať, určite sa poteší. 🙂 Tak, ako aj mňa poteší, keď sa v knihe objaví nejaká pohľadnica alebo list (najlepšie samozrejme je, keď sa objavia aj mojej v poštovej schránke 😀 ). Niekedy je to zrejmé, niekedy je to milé prekvapenie.

#1 Expedice z pohlednice

expedice-z-pohlednice

Jasné, tu to máme priamo v názve. Milé prekvapenie sa však konalo aj napriek tomu – keď som zistila, že táto kniha vôbec existuje. 😀 Na blogu sa väčšinou len tak vykecávam,  občas napíšem nejaký článok (spravím si reklam :-P, najviac ma teší objavenie príbehu, ktorý je za knihou Dedič z Kalkaty, doslova v zmysle “aj knihy majú svoje osudy”), ale je tu aj zopár recenzií. Jednou z nich je aj recenzia na knihu Expedice z pohlednice.

#2 Kapitán Padák & Straty a nálezy

kapitan-padak

No a tu máme knihu, v ktorej sa niečo také nedalo tušiť. Teda ak ste si nepozreli zadnú stranu obálky s ukážkou. Ja som to nespravila, knihu som v knižnici požičala preto, že som predtým čítala ďalší príbeh z tejto série.

Kapitán Padák dostane pohľadnicu. Nečakanú a dosť zvláštnu.

Tá pohľadnica bola totiž prázdna. Teda, skoro prázdna. Okrem mojej adresy na nej bola napísaná len jedna veta. A tá veta vyzerala riadne čudne:

JULES VERNE ŽIL VERŇE.

Presne toto tam bolo napísané.

(Hej, aj s tým mäkčeňom.)

Pečiatka na známke bola nečitateľná, takže nebolo možné zistiť odosielateľa. A uť vôbec nie jeho zámer.

Ďalšia nečakaná vec, ktorá sa ku kapitánovi dostane, je kufor. Na batožinovom páse na letisku sa nájde kufor s jeho menom a adresou. Aj ten je nečakaný (nie je jeho) a tiež je dosť zvláštny (je prázdny, teda vlastne takmer prázdny).

“Tak toto je celé naozaj veľmi čudné,” povedal expert na bezpečnosť a na chvíľu sa odmlčal.

“Najhoršie je, že nemôžeme nič podniknúť,” dodal po chvíli. “Nič sa vlastne nestalo. Nemáme čo a ani ako vyšetrovať. Hoci normálne to určite nie je…”

To teda nie je, pomyslel som si, pretože takúto zvláštnu situáciu  som ešte v živote nezažil.

Všetko so všetkým vraj súvisí, a minimálne v prípade pohľadnice a kufra sa ukáže, že je to pravda.

#3 Hľadanie strateného Zlatého mesta

hladanie-streateneho-zlateho-mesta

Túto knihu som v skutočnosti nevidela, len som o nej čítala na blogu červíčka Pojinka o detských knihách (dávno mu tam nepribudol článok… žeby sa niekde presunul?). Vyzerá zaujímavo, obsahuje informácie o rôznych známych miestach a pamiatkach, fotky, hádanky… a na jednej Pojinkovej fotke vidíme aj pohľadnicu. Hurá! 🙂

150

Kedy ste naposledy niekomu poslali pohľadnicu?

Letné čítanie 2019

Doplnila som si zoznam prečítaných kníh o svoje letné čítanie (bez nových septembrových kníh a možno v nie úplne presnom poradí) a išla som sa trochu hrať s vytváraním koláží.

leto-1

Koláž na koláži – to je ten obrázok dolu a mohli ste ho vidieť, keď som písala o prvom letnom pláne – dočítaní kníh, ktoré som začala čítať ešte v minulom roku. Aj o tom, prečo to nie je taká hrozná vec, aj o tom, o čom tie knihy sú. Veď áno, už som z nich mala značnú časť prečítanú. Takže teraz len zoznam:

  • Jaroslav Foglar: Rychlé šípy – audiokniha 
  • Валентин Распутин: Уроки французского 
  • Nicola Gori: Un genio dell’informatica in cielo 
  • Stanislav Zvolenský: Škola Pavlovho slova
  • Sv. Řehoř Veliký: Čtyřidset homilií na evangelia

Na obrázku vpravo hore je kapitán Padák, a to konrétne kniha

  • Katarína Baluchová: Kapitán padák a pašerácka spojka,

a ako som zistila, netrafila som vtedy prvý diel.  Naposledy som sa na to v knižnici zvlášť pozrela, ako je to teda s poradím týchto príbehov. Ukázalo sa, že tento je druhý a po prečítaní prvého dielu som rada, že to bolo takto. Detaily budú v článku o Padákovi, ktorý som tu už sľubovala v článku, z ktorého je aj tento obrázok. Ale ešte predtým sa objaví v článku, ktorý nastavím na 1. októbra, kedy sa oslavuje 150. výročie prvej pohľadnice. Pohľadnica sa objavila aj tu, a dokonca mám aj prírastok do zoznamu kníh, ktoré sa spomínajú v iných knihách.

No a posledný obrázok je zase z úvodu k druhej časti letných plánov, ktoré sa týkali historických románov. Tu je román o Štefanovi Moysesovi a tiež tenká brožúra s faktami o jeho živote. Pre zaujímavosť som si prečítala aj chorvátske zhrnutie na konci, celkom sa tomu dalo rozumieť. 😀 Takže to máme tieto dve knihy:

  • Belo Polla: Štefan Moyses
  • Jozef Repko: Prebúdzanie obra

Úspešne som prečítala aj ostatné knihy zo zoznamu (hm… dalo by sa ich prečítať neúspešne? 😛 ). Poslednú knihu som dočítala až v septembri, a aj to je dôvod, prečo tento článok píšem až teraz.

  • Jozef Repko: S požehnaním kríža
  • Jozef Repko: Metodov prvý pomocník
  • Wilhelm Hünermann: Živé svetlo
  • Mária Calasanzová Ziescheová: Dokonalá sloboda

No a čo som čítala okrem týchto naplánovaných kníh? Bolo toho dosť:

leto-2

Niekde som už tu na blogu spomínala dve z týchto kníh:

  • Henryk Sienkiewicz: Púšťou a pralesom
  • Rozprávania ruského pútnika

Sienkiewicza som mala požičaného z knižnice a kniha sa mi zapáčila natoľko, že som sa ju rozhodla pohľadať v kníhkupectvách (vypredané) a antikvariátoch (hurá, našla sa!). Súčasťou objednávky v antikvariáte bol aj pán Tragáčik a keď som už mala nájdené obidve tieto knihy, trochu som sa “prehrabávala” (virtuálne) v knihách a objednala som si ďalšiu knihu zo série krátkych zbierok životopisov:

  • Andrej Pauliny: Umenie žiť

No a zostávajú tu ešte dve knihy, ktorých autorom je Robert Muchamore. Prvú knihu zo série Cherub som čítala tiež prednedávnom, a tam som sa pustila do ďalších. Takže tu je druhá a tretia kniha série:

  • Robert Muchamore: Áčko
  • Robert Muchamore: Maximálka

Štvrtú som nedočítala, to zoznamovanie sa (ide o deti, ktoré sú tajnými agentmi so špeciálnym výcvikom a na mieste misie sa musia zoznámiť s ľuďmi, ktorí tam žijú) bolo hrozné, v štýle kto koho zbalí. Zle sa mi to čítalo… A keď sa sa teraz pozrela na jeden z neskorších dielov (neviem, ktorý presne… jednoducho, čo sa mi dostalo do ruky) a začítala sa do pár stránok niekde v strede knihy, už to bolo také “normálne” zločinecké prostredie. Chýbala mi tam tá osobitosť, že ide o decká, ktoré vyzerajú úplne normálne  – teda normálne v takom nenormálnom prostredí, ktoré je spojené s drogami, sektami a podobne.  Takže asi zostanem pri týchto dieloch, ktoré som čítala, a budem mať na ne peknú spomienku. 🙂

Danielov dom

V knižnici som si pred nejakým časom požičala knihu o kapitánovi Padákovi. Detskú knihu ako oddychové čítanie.

kapitan_padak_1

Úplne náhodou som si ju všimla na poličke, po prečítaní niekoľkých riadkov sa mi zapáčil štýl písania, a tak som si ju požičala. Pokus sa vydaril a ak sa dobre pamätám, tých kníh tam mali viac. Po ich prečítaní sa k nim ešte na blogu vrátim, o niektorej časti (alebo o celej sérii, ak tam budú všetky) by som chcela napísať recenziu. Teraz len krátka poznámka o tom, kedy som si pri čítaní povedala: “Aha, toto miesto poznám!” A po dočítaní knihy (bolo to už ku koncu) som sa išla prehrabávať krabicou s pohľadnicami, ktoré mám pripravené na posielanie.

 “To si robíš srandu, nie?” opýtal som sa Škumpy. Skutočne sa zbláznila, pomyslel som si, ale v rámci vlastnej bezpečnosti som to nepovedal nahlas

“Nie, naozaj existuje.”

Čo vyzerá tak pochybne? Danielov dom! Treba pritom dodať, že kapitán Padák sa krstným menom volá Daniel. Takže áno, ako sranda by to bolo dobré. Faktom však je, že Danielov dom v Tatrách naozaj existuje. A tu je pohľadnica – áno, dobre som si pamätala, že ju mám, našla som ju. 🙂

kapitan_padak_2

Fotky ukazujú dôsledky víchrice v roku 2014. Možno pohľadnicu použijem do cestujúceho zošita s témou stromov, do ktorého každý prihlásený účastník niečo napíše a pošle ho ďalej. Jedným z návrhov, o čom písať, sú aj stromy v knihách. To samozrejme využijem, zatiaľ plánujem písať o Uctievačoch ginga z Foglarových Stínadiel.

Máte nejakú obľúbenú knihu, v ktorej má strom alebo stromy dôležitú úlohu?

Nová kniha na poličke – vďaka listu (môjmu vlastnému)

Príbehy pána Tragáčika som tu na blogu už spomínala a konkrétne aj knihu Pán Tragáčik a Neviditeľní, o ktorej som dlho netušila, že vôbec existuje. Keď som nedávno robila poriadok v papieroch, dostala sa mi do rúk kópia listu, ktorý som písala pre pár rokmi. Obvykle si robím z listov fotokópie alebo ich nafotím fotoaparátom a už sa mi raz stalo, že som takúto kópiu využila, keď sa pôvodný list niekde sa svojej ceste do Malajzie stratil. Nejako systematicky som si ich doteraz neodkladala, ale už viackrát som si pomyslela, že by to mohlo byť zaujímavé. Konkrétne, keď som videla, ako mi je s odstupom času zaujímavé prečítať si svoj vlastný list. 😀 Od septembra teda začínam, už mám pripravený krúžkový blok, aby sa doňho dali tie kópie lepiť.

List, ktorý súvisí s pánom Tragáčikom, mal v sebe krátku zmienku o tom, že som dostala pohľadnicu z Poľska, z oblasti Mazurských jazier, v čase, keď som čítala knihu odohrávajúcu sa práve v tejto oblasti. Áno, tou knihou boli práve Neviditeľní.

Tak som si len tak skúsila vyhľadať túto knihu v internetových antikvariátoch. Bolo by fajn mať ju doma, pomyslela som si. A už ju aj mám! Teraz budem písať adresátovi toho pôvodného listu, k čomu mi nepriamo pomohol. 🙂

neviditelni

Čo má spoločné narodeninový darček a matematické akvárium

Čo majú spoločné? Krátka odpoveď znie: Alicu v krajine zázrakov. 🙂

Tento týždenný diár som včera podala na pošte a narodeninový darček je už na ceste k svojmu adresátovi (kamarátke, s ktorou si píšeme listy).

alica1

Konkrétny darček som vymyslený nemala, ale motala som sa v kníhkupectve (to bol taký prvý tip, kde by sa dalo niečo pekné nájsť… celkom logické, nie?) a toto ma potešilo.

Ale oveľa viac ma prekvapilo, keď som si zalistovala v knihe Matematické akvárium, ku ktorej som sa presne v ten istý deň dostala. Vpravo je obálka novšieho vydania, vľavo je staršie – to moje:matematicke_akvarium.png

Na začiatku kapitol sú obrázky, ktoré sa mi páčia – aha, takéto:

alica2.jpg

– a okrem toho vždy nejaký citát:

alica3

Kto vie po rusky, ten si to už prečítal a kto nie, ten si to domyslel – Alica! “Atkuda vy znaete, što ja ne v svajom ume?” sprasila Alisa. “Kanešna, ne v svajom,” atvetil Kot. “Inače kak by ty zdes akazalas?” 

Ale neverili by ste, aké to bolo teraz divné, prepisovať ruštinu takto foneticky… 😛

Ďalšie letné čítanie – historické romány

S predchádzajúcim zoznamom som skoro hotová, a tu je ďalší. Idem čítať historické romány, ktoré sa mi tu nazbierali:

historicke_romany_2019

Obrázok je výstrižok z článku o Jozefovi Repkovi, ktorý je autorom prvých troch kníh na mojom zozname. Noviny a časopisy si z času na čas prejdem, aby som z nich vystrihla takéto obrázky. Bolo by jednoduchšie vhodný obrázok nájsť na internete a vytlačiť si ho (a to aj robím, napríklad ten kalendár v predchádzajúcom článku, ktorý je mimochodom v hornej časti tejto stránky v diári), ale toto vystrihovanie ma nejako teší…

Práve som vrátila do knižnice krátku brožúru o Štefanovi Moysesovi (a v tej istej knižnici teraz píšem tento článok), v najbližších dňoch sa pustím do románovej podoby jeho životopisu.

historicke_romany_2019_2

 

Knihy rozčítané ešte v roku 2018

Knihy rozčítané ešte v roku 2018 – to môže znieť desivo, ale v skutočnosti by sa vôbec nič nestalo, keby takými aj zostali a dočítala by som ich niekedy neskôr. No ale nejakým spôsobom si knihy na čítanie vybrať potrebujem, a ja som sa rozhodla, že sa pustím do týchto.

Nie je to moje jediné čítanie, mám rozčítanú knihu Púšťou a pralesom od H. Sienkiewicza, pravidelne čítam Rozprávania ruského pútnika a práve v posledný júnový deň som v Biblii dočítala Knihu Sirachovcovu (fakt som to takto presne neplánovala). Takže teraz pokračujem prorokom Izaiášom.

Teraz ale naspäť k roku 2018. Tu je zoznam – oskenovaný z môjho diára:

2018-zoznam

Obrázok minuloročného kalendára je vytlačený zo stránky freepik.com a nálepky sú zo samolepkovej knihy s letnou tematikou – na tieto horúce dni sú ako stvorené.

No a čo sú to za knihy? A prečo nevadí, že sú po takom dlhom čase ešte nedočítané?

Rýchle šípy som tu už spomínala niekoľkokrát. Keď som písala o knihách môjho detstva alebo v článku o českých knihách. Práve vtedy to bola celá trilógia Dobrodružství v temných uličkách. Aj táto audiokniha obsahuje všetky tri diely. Obsah si pamätám, a teda bolo pre mňa nepodstatné, v akých časových odstupoch si jednotlivé diely vypočujem. Samozrejme, bola som zvedavá, ako dej knihy upravia do formátu audioknihy, ale ešte viac som sa tešila na inú formu mojích obľúbených príbehov. Nesklamali.

Druhá kniha je v taliančine a je to životopis Carla Acutisa, prebieha proces jeho blahorečenia. Aj keď sa to nezdá, aj životopis môže mať formu, ktorá jeho čítanie dosť natiahne – pomerne rozsiahly úvod, samotný životopis a ukážka z knihy založenej na Carlovom projekte o eucharistických zázrakoch. Momentálne je pri čítaní “v rámci tohto projektu” (hm, príliš honosne to takto znie…) na rade táto kniha.

Nasleduje ruština a tri poviedky Valentina Rasputina. Zostáva mi posledná z nich.

Konečne slovenčina (Rýchle šípy boli po česky). Konkrétne kniha Škola Pavlovho slova, knižná verzia lectio divina s bratislavským arcibiskupom v Katedrále sv. Martina. Knihu som si kúpila minulý rok, keď som toho o sv. Pavlovi čítala viac, ale zostalo mi tam niekoľko kapitol, ku ktorým sa chcem teraz vrátiť (presnejšie, môj aktuálny plán je taký, že sa vrátim ku všetkým).

Posledná kniha je z atikvariátu a ako hovorí jej názov, ide o homílie sv. Gregora Veľkého. Keď mi kniha prišla, boli v nej aj papieriky s poznámkami predchádzajúceho majiteľa. Stalo sa aj vám, že ste našli ste v knihách z knižnice alebo z antikvariátu niečo zaujímavé?

2008-obalky