Zhrnutie #3 (za viac ako pol roka!)

Naozaj pôjde o zhrnnutie za viac ako pol roka, ale keďže s výnimkou leta som toho veľa neprečítala, nebude možno ani také dlhé. V lete toho však bolo mimoriadne veľa. Tak teda uvidíme…

Časť 1: Do začiatku letných prázdnin (od Turíc… hmmm, kedy to tento rok bolo?)

Ak si pozriete záver predchádzajúceho článku, kde som písala o rozčítaných knihách, nájdete tam dve. Z toho jednu som aj naozaj dočítala – zbierku životopisov Svatost ve světe. S druhou, talianskym originálom jednej z mojich obľúbených detských kníh to už úspešné nebolo, a vlastne ani s taliančinou celkovo. Ani s prihlásením sa na CILS certifikát, ani s náhradným programom na deň skúšky, a čiastočne ani s náhradným dlhodobejším plánom, ktorým sa stala ruština – od budúceho týždňa sa kurz v jazykovke sťahuje do online priestoru (ak to budú hodiny cez google meet alebo niečo podobné – hm, čo iné, však? – tak po chvíli bude moja sústredenosť na nule a ak sa dá, tak aj v mínuse). Na druhej strane, na kurze som sa doteraz naučila nové veci, myslím, že som sa aj zlepšila v rozprávaní, tiež si čítam ruské správy a videla som prvú sériu kresleného seriálu Prostokvašino. Takto to už znie lepšie. 😉

No, ale aby dokončila túto časť – patrí sem aj ďalšia zbierka životopisov – piaty (posledný) diel série Božie deti.

Časť 2: Júl a august (alebo čitateľský maratón)

Pamätám si, že keď som si raz v lete počas základnej školy písala denník, končila som mesiac odstavcom, “tento mesiac som prečítala tieto knihy:” a nasledoval riadne dlhý zoznam. Teraz to bolo úplne rovnaké.

Náhodou sa viaceré knihy týkali vody, lodí, …Prvou bola kniha Škola pod plachtami. a hneď za ňou nasledovala ďalšia, Na mori s Horácom Nelsonom. Horác Nelson je v tomto prípade pes. 🙂

Mnohí milujú Pipi dlhú pančuchu, ale ja som medzi nich nikdy nepatrila. Nezaujala ma ani v detstve, ani keď som si ju pred časom požičala z knižnice, že sa do nej znovu začítam a zistím, či mám na ňu iný názor. Nie, nezmenil sa. 😛 Ale zato, keď som objavila Deti z Bullerbynu od tej istej autorky, bola som úplne nadšená. Dokonca natoľko, že tie knihy mám už aj doma a rozmýšľam nad audioknihami. Teraz som však vyskúšala od Astid Lindgrenovej detskú detektívku Nebezpečný život detektíva Blomkvista a teším sa, ako si niekedy prečítam o ňom aj ďalšie knihy.

K námornej téme som sa vrátila s audioknihou Dva roky prázdnin, pokračovala som knihou Jirkův velký vynález, ktorá – ako som si zistila a potvrdila svoj tip (asi pod vplyvom detektíva Blomkvista – keď už nie je žiadny prípad na riešenie, musí stačiť aj hľadanie indícií o tom, z akého obdobia pochádza čítaná kniha… pravda, toto bolo ľahšie) – vyšla po prvýkrát v 30. rokoch. Nasledovalo znovu pátranie, tentokrát nie moje, ale Špekonove (a jeho kamarátov) v knihe Enid Blytonovej Tajemství neviditelného lupiča. Po tom, čo som o Polyanne doteraz len počula, som si prvú knihu o nej aj prečítala.

Aká je šanca, že po očkovaní si – ešte v poliklinike, kde si vás nejaký krátky čas nechávajú – čítate knihu, kde sa práve vtedy vyskytne očkovanie? No, stalo sa, a bola to kniha Šest hrdinů z Nome. 😀 Chcela som ju využiť aj vo výmene pohľadníc, kde bola daná téma, napísať o knihe, ktorá sa odohráva na mieste začínajúcom na písmeno A (v tomto prípade ide o Aljašku), ale keďže asi nebola z češtiny preložená do iných jazykov, nakoniec som si vybrala Sienkiewiczovu knihu Púšťou a pralesom (Afrika).

Lois Lowry a Darca… nejako som si zvykla na to, že súčasnej literatúre nerozumiem, ale že nepochopím ani knihu pre mládež? Zopakujem slová z predchádzajúceho odstavca – “no, stalo sa…”. Naozaj neviem, čo sa vlastne stalo v jej závere. Ale ten dystopický svet, ktorý sa tam popisuje, je vytvorený naozaj dobre. Len nesúhlasím s tým, že na začiatku vyzerá všetko v poriadku, ľudia sú spokojní a šťastní, … podľa mňa je problém vidieť veľmi rýchlo…

Padák je pre kapitána lietadla super meno a vyšla o ňom ďalšia kniha – Kapitán Padák a záchrana lesov.

A nasledujú ďalšie životopisy: Svatí Karmelu, Malý generál a Contardo Ferrini. Neviem, či by som jeho životopisy mala považovať za knihu, Vítězové bola séria tenkých brožúr so životopismi a ISBN, čo by sme mohli zobrať ako kritérium, v tom čase ešte nebolo. Toto kritérium ale spĺňa ďalšia tenká brožúra, Krátke úvahy na počesť sv. Jozefa, ktorej autorom je ďalší svätec, sv. Alfonz Mária de Liguori.

Časť 3: Nový školský rok (až do začiatku adventu)

Teraz sa dostávame k tej časti z úvodu, kde som písala, že som toho tak veľa neprečítala. Dlho bola totiž v mojom novom diári v zozname prečítaných kníh len jedna – Do boja s ružencom od Štěpána Smolena (od ktorého som pred nejakým časom čítala knihu Buď, kde si, ktorú veľmi odporúčam!).

Potom však pribudla kniha od Thomasa Brezinu Čo zakopal pirát Strieborná ruka (aha, znova more a tentokrát piráti!). Požičala som si ju z knižnice, aby som zistila, aká je táto séria… ako keby som doma nemala ešte dosť kníh od Blytonovej, ktoré môžem čítať hocikedy, keď dostanem chuť na milý detský dobrodružný pátrací príbeh. 🙂 Blytonová vyhráva, ale aj toto je fajn. Trojičky pátrajú po pokladoch.

No a nakoniec sa mi teraz podarilo dočítať dve rozčítané knihy – Velká šestka (téma vody ma, zdá sa, neopúšťa) a životopisy Svätí a blahoslavení jezuitskej rehole.

Celkový počet prečítaných kníh bude na konci decembra určite menší ako v minulých rokoch, ale s ich výberom som spokojná. 🙂

Obrázky: http://www.freepik.com, foto: http://www.pexels.com

Zhrnutie #2 (pôst, Veľká noc a veľkonočné obdobie)

Myslela som si, že zhrnutie spravím po Veľkej noci. Keďže sa to nepodarilo, ďalšou možnosťou (ak nechcem mať jednoducho koncový čas daný ako “doteraz”, čo by v podstate nebol žiadny problém) by mohol byť koniec veľkonočného obdobia. To sa skončilo v nedeľuTurícami, takže na zhrnutie tohto typu dnes ešte nie je (veľmi) neskoro. 😉 V prvom zhrnutí som sa rozpisovala o prečítaných knihách, tak teraz pre zmenu napíšem viac o nových knihách, ktoré som si kúpila a z prečítaných spravím len krátky zoznam. Nie že by mi vadil dlhý článok (a ak by vadil niekomu z vás, samozrejme ho nemusí dočítať, takže mu vlastne nemá dôvod vadiť), ale ak chcem tento draft dnes dopísať, bude takýto plán lepší.

KNIŽNÉ PRÍRASTKY

Tak sa na ne pozrime. Sú tu internetové objednávky, výber kníh v kníhkupectve (vedela som, čo chcem, takže rovnako dobre som mohla spraviť aj objednávku a vyzdvihnúť si ju, ale vybrala som si toto… po dlhom čase bola znovu takáto možnosť a bolo to tým pádom vlastne niečo výnimočné) aj knižný kolotoč.

Internetové objednávky

  • O knihách o Kvakovi a Člupovi som sa dozvedela z knihy, v ktorej je predstavených veľa kníh pre deti (konkrétne ide o 2 x 101 kníh pro děti a mládež a na tomto odkaze si môžete pozrieť aj niekoľko jej stránok) , takže bude slúžiť ako dobrá inšpirácia. Dočítala som sa v nej aj o Kvakovi a Člupovi a túto knihu s ich príbehmi som si požičala najskôr v knižnici. Vlastne len kvôli tomu, že keď už idem vrátiť knihy, tak to využijem a niečo si požiačiam. Tie knihy na vrátenie boli presne tie knihy, ktoré som minule spomínala, že som ich nestihla dočítať, kým sa knižnice kvôli covidu znovu nezavreli. Akurát mi potom nejako uniklo, že sú znova otvorené a knihy sa dajú objednať, myslím, že to tak bolo už v čase písania toho článku. No ale predsa sa ku mne tá informácia dostala a ja som objednávku kníh na požičanie využila. Kvak a Čľup tak prišli ku mne domov. A keď som sa začítala do prvého príbehu… kedy ste sa naposledy nahlas smiali pri čítaní nejakej knihy? Skončilo to tým, že som si tú knihu kúpila, podľa obrázkov v tejto časti a a pri prečítaných knihách vidieť, že mám nové vydanie. Nie som teda jediná, komu sa kniha páči.
  • Katolícke kostoly na historických pohľadniciach – kostoly, pohľadnice, kniha… no dokonalá kombinácia! A ešte k tomu staré pohľadnice. Mám rada všetky, nijako sa nešpecializujem na tie staré a vlastne moje pohľadnice nie sú ani serióznou zbierkou. “Len” (no, vlastne to nie je “len”, je to celkom dosť) ma teší, keď posielam a dostávam pohľadnice – sú to náhodní ľudí cez internetový projekt, na internetovom fóre sme si s niektorými vymenili tých pohľadníc už niekoľko, no a samozrejme aj známi – či už naozaj osobne známi (tí sú tu vlastne, čo sa týka pohľadníc, v úplnej menšine) alebo internetoví a poštoví. Ale začala som o tom, že staré pohľadnice… nezdá sa vám, že sú tak nejako výnimočné? Podobne ako staré knihy z antikvariátu…
  • Kniha Kulmenie je založená na relácii televízie LUX s rovnakým názvom, z ktorej som niektoré časti videla. Spomínam si napríklad na Agathu Christie alebo Annu zo Zeleného domu. Potešila som sa teda, keď som sa dozvedela o tejto knihe a niekoľko náhodne vybraných kapitol som si z nej už aj prečítala. Ako som ale teraz hľadala odkaz na reláciu v archíve, dostala som chuť pozrieť si všetky jej časti. Je ich veľa, ale veď nikde nie je povedané, že to mám mať dopozerané v nejakej blízkej budúcnosti.
  • Krátke úvahy na počesť svätého Jozefa ma zaujali hneď dvoma vecami. Najskôr vďaka svojmu autorovi, ktorým je sv. Alfonz Mária de Liguori, od ktorého som niekoľko kníh čítala. A potom témou sv. Jozefa, ktorý je jedným z mojich obľúbených svätých a som veľmi rada, že bol vyhlásený Rok svätého Jozefa. Mimochodom, k mojej objednávke, ktorej súčasťou bola aj táto kniha, patril aj obrázok sv. Jozefa s modlibou. Jeho prvým využitím bude to, že bude záložkou v tejto zbierke úvah.
  • Blahoslavený Carlo Acutis bol spomínaný aj tu na blogu a plánovala som viac článkov, v ktorom by som o ňom písala. Potom prišli obmedzenia pre bohoslužby a lockdowny, a počas tohto obdobia bola ťažká už aj myšlienka na to, že by som mala písať o Carlovi a jeho vzťahu k Eucharistii, adorácii, spovedi… Na druhej strane, došlo mi aj to, že je to vlastne tak v poriadku a že by nebolo dobre, keby to bolo inak. Keby to pre mňa ťažké nebolo. Faktom ale je, že žiadne takéto články nevznikli, myslím však na to a tieto plány som nezrušila.
  • Neuhasiteľný plameň Gemmy Galgani je presne to, čo hovorí podtitul tejto knihy – život svätej mystičky očami jej spovedníka. Takže sa teším na ďalší životopis!

Naživo v kníhkupectve (konkrétne v Spolku svätého Vojtecha)

  • Bola som rada, keď som zistila, že apoštolský list pápeža Františka Patris corde (znovu tu teda máme svätého Jozefa!) vyšiel v knižnej podobe. Na jednej strane, do vytlačenej verzie si môžem robiť poznámky, čo by mi pri knihe vadilo (vytlačiť si niečo môžem znovu a vyznačiť si tam iné veci, čo pri knihe nejde), na druhej strane sa mi príjemnejšie číta takáto ozajstná kniha.
  • Encykliku Fratelli tutti som sa pôvodne ani nechystala čítať, robila na mňa dojem, že to čítanie napríklad pre politikov alebo pre iných ľudí, ktorí napríklad o niečom rozhodujú. V čase, keď som sa chystala ísť do kníhkupectva pre tú predchádzajúcu knihu, však bola táto encyklika spomenutá v homílii s takou výzvou k čítaniu – na normálnej rannej sv. omši, kde sme… hm, ani nemôžem napísať, že obyčajní ľudia… no dobre, tak bežní ľudia. Tak uvidíme… (Ak by niekomu nestačili obyčajní ľudia, čo poviete na to, že náš farský časopis má v názve “hlas”? Pri poslednom stretnutí redakčnej rady sme si z toho robili vtipy, napríklad “ale my sme boli skôr!” 😛 )

Z knižného kolotoča

Dvakrát Shakespearove. Alebo V. Potrashruška, ako je to na jednom Martinusáckom tričku, prípadne Trasiehruška z komentárov. Ešte to upravím na Vilko trasie hruškou a keby som vedela kresliť, tak je tu Vilko zo včielky Maji, ako trasie stromom, z ktorého padajú hrušky a vy by ste mali uhádnuť, aký spisovateľ je týmto obrázkom zakódovaný. Keďže kresliť neviem, namiesto toho tu je obrázok trička z Martinusu:

Zatiaľ literárne tričko (takéto alebo podobné) nemám, ako ste na tom vy?

PREČÍTANÉ KNIHY

Budem stručná, fakt 😀

  • Mesiac svätého Jozefa – úvahy na každý deň marca, teda mesiaca sv. Jozefa
  • Verím v Boha – rozhovor s pápežom Františkom o vyznaní viery, jednotlivé časti rozhovou sú doplnené textami k danej téme
  • Božie deti 3, 4 – ďalšie dva diely série životopisov (ešte mi zostáva jeden)
  • Kvak a Čľup – toto je vydanie z knižnice, ktoré som spomínala hore 😉
  • Obléhání Macindawu, Králové Clonmelu – ďalšie diely zo série Hraničiarov učeň

ROZČÍTANÉ

Životopisy (tentokrát františkánski terciári) a Srdce od Edmonda de Amici v taliančine. Vôbec sa mi tento rok nedarilo opakovať si taliančinu, aby som si potom išla robiť CILS certifikát, tak som to dočasne nechala tak a pustila sa radšej do čítania knihy v taliančine. Bez nejakej snahy analyzovať si tam gramatiku alebo hľadať neznáme slovíčka, jednoducho čítať a používať tak jazyk. Čo sa týka certifikátu, teraz v júni by mi dátum skúšky aj tak nevyhovoval, ale decembrový termín by mal byť v poriadku – teda aspoň čo sa týka dátumu. Bolo by fajn pridať ešte vedomosti. 😛 Alebo to skončí tak, ako pri ostatných jazykových certifikátoch, že som k nim prípravu nemala (angličtina B2 a taliančina B1). Na jednej strane to nemusí byť zlé, lebo to potom ukazuje aktuálny stav znalostí, na druhej strane tá príprava nemusí byť samoúčelná len na test, ale je to dobrá príležitosť zlepšiť sa. Lenže skončiť to môže aj tak (aj sa mi to raz stalo, presne s touto B2 taliančinou), že sa prihlásim a potom si to ešte pred zaplatením poplatku rozmyslím a napíšem mail, že by som sa chcela odhlásiť. Prijímam tipy, ako to dopadne v tom decembri. 😀

Zhrnutie #1 (od Silvestra do Popolcovej stredy 2021)

Jozef Miloslav Hurban napísal dielo Od Silvestra do Troch kráľov, mne by bol na knižné zhrnutie tento časový úsek krátky, takže tu namiesto toho máme Od Silvestra do Popolcovej stredy. Alebo od Nového roka, aby to bolo všetko už v aktuálnom roku 2021? Ono je to vlastne jedno, lebo tie prvé prečítané knihy som začala čítať ešte dávnejšie v decembri.

Prečítané knihy

Tak naskôr tie minuločné – je to rereading životopisu sv. Alojza Gonzagu (keby bol tohtoročný letopočet len o niekoľko rokov vyšší, tak by sa dala použiť do výzvy Databázy kníh do kategórie “kniha vydaná pred sto a viac rokmi“, chýba jej len pár rokov – doslova) a piaty diel Hraničiarovho učňa (Výkupné za Eraka). Haltova svatba. A ten úžasný dialóg predtým, o tom, ako sa dá ostrihať.

Vtom si na niečo spomenula. Bez toho, aby zdvihla oči, povedala: “Necháš sa ostrihať, však?”

Halt si znova prstami pričesal vlasy. Sú trocha dlhé, pomyslel si.

“Urbím to sám,” vyhlásil a ruka mu samovoľne skĺzla k rukoväti saxonského noža. Teraz Paulina zdvihla oči od písania.

“Necháš sa ostrihať,” povedala a Halt si uvedomil, že určité slobody, ktoré po roky považoval za samozrejmé, mu už nebudú patriť.

“Nechám sa ostrihať,” pristal.

Ďalším rereadingom bola Bílá nemoc od Karla Čapka, tentokrát ako e-kniha z Databázy kníh. Česká filmová klasika má na youtube tento film, tak som túto Čapkovu hru chcela pred jeho pozeraním ešte takto pripomenúť. Na e-knihy sa obvykle neviem dobre sústrediť, ale toto bolo krátke a celkom dobre som si dej pamätala.

A ešte jeden rereading (a nie posledný v tomto prehľade) – životopis blahoslaveného Titusa Zemana. Zhodou okolností sa mi kniha hodila do knižnej výzvy na internetovom pohľadnicovom fóre (o prečítanej knihe sme potom ostatným účastníkom napísali na pohľadnici). To je zvláštne už samo o sebe, lebo knižné výzvy s kategóriami, do ktorých sa treba trafiť, ma nelákajú. A druhá zvláštna vec je kategória, ktorú januárová výzva mala. Kniha, ktorá sa odohráva na mieste, kam by ste chceli cestovať. Druhá vec, ktorá ma vo všeobecnosti neláka, je cestovanie. No ale tu sa také miesto v knihe predsa len objavilo. Celkom logicky sú v nej totiž miesta spojené s Titusovým životom a jedným z nich je Šaštín. Tam by som naozaj chcela ísť na púť. Tá septembrová je možno príliš veľká na to, aby sa tento rok uskutočnila vo svojej klasickej podobe, ale púť za kňazov, ktorá býva na jeseň… Hm… Bola som na nej prvý raz v roku 2019, minulý rok bola kvôli korone zrušená, ale aspoň som sa prihlásila do spoločenstva Modlitieb za kňazov, ktoré organizuje aj túto púť.

Potom je tu Zázrak svätej spovede od Franza Spiraga. Dúfam, že sa počas pôstneho obdobia bude možné vyspovedať…

Číslo 6 medzi tohtoročnými knihami má ďalší diel Hraničiarovho učňa (Čarodejník zo severu), ktorú som začala čítať, keď sa ohlásilo znovuotvorenie knižníc. Tak som si myslela, že dočítam druhú hraničiarsku knihu a obidve ich vrátim, no ale knižnice sa znovu zatvorili skôr ako by som stihla knihu dočítať. Tak som to skomentovala tak, že sa obmedzenia menia rýchlejšie, ako ja čítam. 😛

No a nakoniec posledný rereading – Biela loptička, ktorú napísal chorvátsky autor Nenad Brixy (to bude zaujímavé o chvíľu). Knihu som si pred časom kúpila v antikvariáte, aj keď som si o nej pamätala len to, že som ju ešte v detstve mala niekoľkokrát požičanú z knižnice, bola o tenise (hej, to vidieť aj na obálke, aj z názvu) a veľmi sa mi vtedy páčila. A páčila sa mi aj teraz.

Európska knižná výzva

Medzi “prečítané štáty” pribudlo Slovensko (Titus Zeman by sa dal zaradiť aj k Taliansku, podľa národnosti autorky, ale dala som ho sem), Česko (Bílá nemoc) a Chorvátsko (Biela loptička).

(Mapa je vytvorená pomocou https://mapchart.net/europe.html.)

Knižné prírastky

Už je tu toho napísaného dosť a hovorí sa, že obrázok je hodný tisíc slov, takže… 😉 Nové knihy, ktoré mi pribudli na poličky, sú tieto:

A tieto sú zase z antikvariátu:

Rozčítané

Filokalia na obrázku hore, konkrétne texty sv. Jána Kassiána. Vďaka knihe Buď, kde si si pamätám, kedy sa slávi jeho sviatok. Viete? Pomôcka: Tento rok sa to nedá 😉

2021 European Reading Challenge

Tento rok sa zapojím do knižnej výzvy 2021 European Reading Challenge, ktorá beží na blogu Rose City Reader. Cieľom je čítať knihy, ktoré sa odohrávajú v rôznych štátoch Európy, alebo také, ktorých autori z týchto štátov pochádzajú.

Nebudem cielene vyhľadávať nové štáty, ale podľa posledných rokov si môžem zvoli najvyššiu úroveň – , pri ktorej sa majú prečítať knihy z aspoň piatich štátov. Ako ďalšiu knihu do výzvy zoberiem vždy prvú, ktorá prinesie nový štát na základe autora alebo miesta deja.

Súčasne si ale dávam aj vlastné výzvy:

  • Naučím sa rôzne spôsoby, ako vytvárať mapy, kde si tú-ktorú krajinu vyznačímn namiesto toho, aby som použila obrázok z wikipedie. Napríklad preto, že si môžem chcieť vyznačiť okrem toho nového aj doteraz “prečítané štáty”. Alebo preto, že to vyzerá ako zaujímavá vec, ktorú by bolo fajn vedieť a toto je lepšie ako si len tak náhodne vyfarbovať štáty na mape. A viac spôsobov kvôli tomu, aby som si ich vyskúšala a zistila, ktoré mi najviac vyhovujú.
  • O knihách, ktoré budú zaradené do výzvy, niečo napíšem na blog. Nejaký komentár, niekedy viac alebo menej podobný recenzii, niekedy naozaj len taký pokec. Veď koľko recenzií je vlastne na tomto blogu? Nie je to typ článku, ktorý by sa mi písal nejako prirodzene. Možno si niekedy spravím vlastnú výzvu, ktorá bude špeciálne o písané recenzií?

Instructions from the 2021 European Reading Challenge blog post:

THE GIST: The idea is to read books by European authors or books set in European countries (no matter where the author comes from). The books can be anything – fiction, nonfiction, novels, short stories, memoirs, travel guides, cookbooks, biography, poetry, whatever. You can participate at different levels, but each book must be by a different author and set in a different country – it’s supposed to be a tour. (See note about the UK, below.)

WHAT COUNTS AS “EUROPE”?: We stick with the standard list of 50 sovereign states that fall (at least partially) within the geographic territory of the continent of Europe and/or enjoy membership in international European organizations such as the Council of Europe. This list includes the obvious (the UK, France, Germany, and Italy), the really huge Russia, the tiny Vatican City, and the mixed bag of Baltic, Balkan, and former Soviet states.

Albania, Andorra, Armenia, Austria, Azerbaijan, Belarus, Belgium, Bosnia and Herzegovina, Bulgaria, Croatia, Cyprus, Czech Republic, Denmark, Estonia, Finland, France, Georgia, Germany, Greece, Hungary, Iceland, Ireland, Italy, Kazakhstan, Latvia, Liechtenstein, Lithuania, Luxembourg, Malta, Moldova, Monaco, Montenegro, Netherlands, Norway, Poland, Portugal, Republic of Macedonia, Romania, Russia, San Marino, Serbia, Slovakia, Slovenia, Spain, Sweden, Switzerland, Turkey, Ukraine, United Kingdom, and Vatican City.

NOTE: Even with Brexit, the United Kingdom is still one country, part of Europe, that includes England, Scotland, Wales, and Northern Ireland. One book from any one of these four counts as your one book for the United Kingdom. I’m not going to bust your chops about it because challenges should be about fun not about rules. However, when it comes to winning the Jet Setter prize, only one book from one of the UK countries counts.

LEVEL OF PARTICIPATION: I’m aiming for

  • FIVE STAR (DELUXE ENTOURAGE): Read at least five books by different European authors or books set in different European countries.

Books:

Filmy 2021

Zapisovanie prečítaných kníh ma inšpirovalo k podobnému zoznamu filmov, seriálov, dokumentov a pod. Očakávam však, že ich bude menej ako kníh, aj keď momentálne vyhrávajú 1:0. 😀

  1. Kam doskáče ranní ptáče (1986, Československo, youtube Česká filmová klasika)
  2. Komu patří pohár (1960, Československo, youtube Česká filmová klasika)
  3. Na stříbrném zrcadle (1954, Československo, youtube Česká filmová klasika)

Seriály:

  1. Новое Простоквашино 1-30 (2018-2020, Rusko, youtube Союзмультфильм)
  2. Ну, погоди! Каникулы – 2 (2021, Rusko, youtubeСоюзмультфильм)

Zdroj obrázka: https://pixabay.com/illustrations/banner-header-film-cinema-video-1155437/

Knižná výzva 2021

Knižnú výzvu, ktorú mala doteraz na svojom blogu Ells, teraz preberá Pinky. Čo sa nemení, je fakt, že si nestanovujem konkrétny počet kníh, ale budem si ich tu iba zapisovať.

  1. Viktor Šichta: Svätý Alojz čiže anjel v ľudskom tele – dočítané z r. 2020, rereading
  2. John Flanagan: Výkupné za Eraka (Hraničiarov učeň V.) – dočítané z r. 2020
  3. Karel Čapek: Bílá nemoc – rereading, e-kniha z Databázy kníh
  4. Lodovica Maria Zanet: Titus Zeman. Salezián, kňaz a mučeník – rereading
  5. Franz Spirago: Zázrak svätej spovede
  6. John Flanagan: Čarodejník zo Severu (Hraničiarov učeň VI.)
  7. Jozef Straka: Mesiac svätého Jozefa – rereading
  8. Nenad Brixy: Biela loptička – rereading
  9. Pápež František, Marco Pozza: Verím v Boha
  10. Božie deti 3
  11. Božie deti 4
  12. Arnold Lobell: Kvak a Čľup sú spolu
  13. John Flanagan: Obléhání Macindawu (Hraničiarov učeň VII.)
  14. John Flanagan: Králové Clonmelu (Hraničiarov učeň VIII.)
  15. Jitka Krausová, Bonaventura Štivar: Svatost ve světě. Terciáři sv. Františka
  16. Božie deti 5
  17. Alexander McCall Smith: Škola pod plachtami
  18. Ľudmila Mičeková: Na mori s Horácom Nelsonom
  19. Astrid Lindgrenová: Nebezpečný život detektíva Blomkvista
  20. Jules Verne: Dva roky prázdnin – audiokniha
  21. Emil Holan: Jirkuv velký vynález
  22. Enid Blytonová: Tajemství neviditelného lupiče
  23. Eleanor Porterová: Polyanna
  24. Vladimír Zíka: Šesť hrdinov z Nome
  25. Lois Lowry: Darca
  26. Kristína Baluchová: Kapitán Padák a záchrana lesov
  27. Antonio Maria Sicari: Svatí Karmelu
  28. Bohuslav: Malý generál
  29. Contardo Ferrini (edícia Vítězové)
  30. Sv. Alfonz Mária de Liguori: Krátke úvahy na počesť sv. Jozefa
  31. Štepán Smolen. Do boja s ružencom
  32. Thomas Brezina: Čo zakopal pirát Strieborná ruka (Hľadači pokladov)
  33. Arthur Ransome: Velká šestka
  34. Rajmund Ondruš: Svätí a blahoslavení jezuitskej rehole
  35. Contessa Fabrizio: Svätá Mária Gorettiová
  36. Bonaventure Hammer: 14 svätých pomocníkov. Legendy a modlitby
  37. Pápež František: Modlitba Otčenáš
  38. Nadchnutí milosrdenstvom. Myšlienky sv. Vincenta de Paul

Knihy na pohľadniciach #1

Knihy na pohľadniciach tu už na blogu boli a ešte budú. Aj ich už mám niekoľko pripravených, či už takých, ktoré som dostala, alebo takých, ktoré som posielala. Články o nich teda dostali teda takýto spoločný názov.

Takže… nech sa páči, tu sú pohľadnice, ktoré precestovali časť sveta, aby sa ku mne dostali:

Muminovci sú vlastne dvojnásobne knižnou pohľadnicou. Nielenže ide o postavy z kníh Tove Janssonovej, ale dokonca čítajú. Z takýchto pohľadníc, kde niekto číta, si niekedy spravím kópiu a potom vlepím do diára tam, kde mám poznámky týkajúce sa kníh. Zoznam prečítaných kníh (ten na blogu by sa zišiel aktulizovať podľa toho papierového), zoznam toho, čo chcem zadať do vyhľadávania, keď sa vyberiem na stránky niektorého aktikvariátu, … Niektoré príbehy Muminovcov som čítala, ale aj keď si ich nepamätám, postavičky z týchto príbehov sú milé a na pohľadniciach ma potešia. 🙂 Vo Fínsku je takýchto pohľadníc veľa, asi tak, ako je v ČR veľa pohľadníc s Krtkom. Objavili sa aj na poštových známkach.

Čo sa týka Shakespeara, túto konkrétnu hru som nečítala, ale Shakespeare sa onedlho sa na blogu objaví (prvýkrát už o pár riadkov a potom znovu o pár dní – kto si túto poznámku zapamätá, bude mať potom návod k hádanke).

No a nakoniec tretia pohľadnica, ktorá si zaslúži detail:

Na rozdiel od Muminovcov, tu majú niektoré knihy aj svoje názvy! Pozrime sa teda, čo tam je (v pôvodnom znení bez tituliek :-D):

  • Sense and Sensibility
  • Pride and Prejudice
  • Crime and Punishment
  • War and Peace
  • Alice in Wonderland
  • Macbeth
  • Fahrenheit 451
  • Tom Sawyer and Huckleberry Finn
  • The Forsyte Saga
  • The Adventures of Sherlock Holmes

Ktoré z týchto kníh ste čítali?

A keby ste vytvárali takúto pohľadnicu, ktoré knihy by ste na ňu zaradili?

5 kníh s OSTROVOM v názve (všetko najlepšie, Aly!)

Aly z Ostrova stratených príbehov vie, že sa tento článok chystá a to ako špeciálny darček k jej narodeninám. 🙂 Pre ostatných prekvapenie (že sa na mojom blogu niečo nové objavilo, haha :-D) a tiež výzva pridať nejaké ďalšie knihy, ktoré májú vo svojom názve OSTROV...

#1 Ostrov priateľstva

K týmto knihám – čítala som prvé dve – som sa dostala v náhodou v knižnici. Sedmička má podtitul “klukovská dobrodružství na řece” a to predsa nemôže byť zlé, nie? Minimálne to teda stojí za vyskúšanie. A naozaj sa to oplatilo, skončilo to tým, že som si knihu ešte v knižnici predĺžila, aby som sa mohla vracať k nejakým úryvkom a pustila som sa do čítania ďalších Zapletalových kníh. Ostrov přátelství (takže tu je ten OSTROV!) je pokračovaním Sedmičky a odohráva sa na letnom tábore.

Potom je tu ešte posledná kniha zo série, Cvoci, ktorú som nenašla v antikvariátoch ani knižniciach, ale dá sa kúpiť v elektronickej verzii. Trochu ma odrádza to, že podľa anotácie “skupina starších vodních skautů se v zimě vydá na dalekou pouť…”. Mne sa na tých prvých knihách práveže páčilo to, že išlo chlapcov. Tak, ako sa mi páčia klasickí Traja pátrači a nie to, aké problémy riešia so svojimi priateľkami (myslím, že išlo o to, že sa venujú pátraniu, a nie im…). Alebo Enid Blytonová, Lastovičky a Amazonky, Rýchle šípy, a podobne. Také tie detské dobrodružstvá sú super a rada si oddýchnem pri čítaní takýchto kníh. (Áno, viem, stačilo by myslieť na to, že Miloš Zapletal môže písať aj niečo iné a môže sa mi to rovnako páčiť. Iste, môže. Ale pri Troch pátračoch aj tak ostanem pri klasike.)

#2 Keď už spomínam Slávnu päťku…

Jasné, tam bol tiež OSTROV. Ten Kirrinovský, vďaka ktorému sa Julian, Dick a Anna zoznámili s George a na ktorom prežili niektoré zo svojich dobrodružstiev. A ktorý sa nachádza aj v niektorých názvoch knižiek, ktoré si o týchto dobrodružstvách môžeme prečítať.

Za knihami zo staršieho vydania tejto série, ktoré mi v mojej zbierke chýbajú, sa občas pozerám v antikvariátoch (neúspešne – vyšli v malých nákladoch alebo sa každému páčia a do antikvariátu sa nedostanú?), existuje však aj nové, aktuálne vydanie. Ktorý štýl obálok sa vám viac páči? A ako ste na tom vy a audioknihy? Práve forma audioknihy ma pri tejto knihe zaujala, mohlo by to byť príjemné počúvanie.

#3 … a Troch pátračov

Spomenula som aj Troch pátračov a aj oni sa dostali na OSTROV. Ostrov kostier, konkrétne.

Tieto staré vydania sú výborné, pamätám sa, ako som ich v detstve čítala, požičiavala si v knižnici staré knihy (staršie ako ja!), už v šalátovom vydaní, s úžasnými ilustráciami… Ale aj vďaka novej edícii Pátračov (na akom čísle aktuálne sú? nesledujem ich…) som objavila niekoľko dobrých príbehov, pamätám si Záhadu hovoriacej lebky, ktorá raz tete Matilde povedala “Fuj!” a tá sa z toho skoro zbláznila. 😛

#4 Nechcem sa síce opakovať…

… ale ani mi to nevadí a aj tak sa tomu pri písaní o svojich obľúbených knihách nevyhnem. 😉

Pána Tragáčika som tu už spomínala a raz dokonca aj túto OSTROVNÚ knihu. Išlo vtedy o autorov píšucich pod pseudonymom a môžete sa v tom článku dozvedieť, vďaka akému autu prišiel pán Tragáčik k svojej prezývke. V časti Pán Tragáčik a Fantomas táto prezývka zaznie dokonca vo francúzskej podobe.

– Volám sa Yvonne, – podala mi ruku. – Mám tú česť zoznámiť sa s monsieur la Bagnolette?

#5 Keď je autor zárukou kvality

Wilhelm Hünermann napísal veľa životopisov svätých a po tom, čo som ich niekoľko prečítala som si už bola istá, že každá nová bude zaujímavá, inšpirujúca a písaná dobre čitateľným štýlom. Nie som sama, už som takto aj vo farskej knižnici odporučila jednu jeho knihu a aj napriek “námietke” (išlo o sv. Jána Berchmansa) “neviem, kto to je”, som nemusela ani veľmi presviedčať, že je to naozaj výborná kniha. Nakoniec sa, samozrejme, veľmi páčila.

O sv. Jánovi Berchmansovi som sa aj ja dozvedela takto – vďaka knižnici (síce inej) a Hünermannovej knihe (tentokrát tej istej). Ako to bolo v prípade sv. Damiána de Veuster, či som o ňom niečo vedela pred čítaním tejto knihy, to si už nepamätám. Ale bol to on, kto išiel na OSTROV smrti, na ostrov Molokai medzi malomocných.

Aké OSTROVNÉ knihy by ste do môjho zoznamu pridali?

P. S. Ešte raz všetko najlepšie k narodeninám, Aly!!! 🙂

Animalium: Kde píše Jules Verne o tučniakoch?

Aj tento mesiac som posielala niekoľko pohľadníc a jednou z nich boli aj tučniaky zo série Animalium. Spomenula som si pritom na to, ako som na blogu písala o týchto pohľadniach a hľadala som knihy, v ktorých zobrazené zvieratá vystupujú. Kde by sa mohlo písať o tučniakoch?

Dobrým kandidátom bol hneď od začiatku Jules Verne. Jeho hrdinovia cestujú po celom svete (respektíve, aj mimo sveta, napríklad v Ceste na Mesiac), takže niekde by mohli natrafiť aj na tučniaky, nie? Takéto veci si však v knihách nezapamätám, takže som na to musela ísť inak.

Podľa Wikipédie žijú tučniaky v Antarktíde a v Patagónii (a ešte na niekoľkých exotických miestach). Kam sa to snažil dostať kapitán Hatteras? Na južný, či na severný pól? Ja tam Arktída alebo Antarktída? Toto však nebol úspešný pokus, preto prišlo na raz hľadanie na internete.

Vyhľadávanie v slovenčine mi užitočnú informáciu neprinieslo a anglické sa ukázalo byť dosť problematické – ako dosiahnuť, aby sa mi hľadaní slov Jules Verne a penguin nezobrazovali ako výsledky knihy z vydavateľstva Penguin?

Pomohlo vyhľadávanie na stránke projektu Gutenberg. Verneovky sú dosť staré na to, aby sa mohli objaviť na stránkach tohto projektu – a aj sa objavili. Dokonca aj také, ktoré mám doma a môžem sem teda dať úryvky z nich v slovenčine.

Pán Viot predstavil cestujúci aj svojich podriadených, oboch mulatov. S niekoľkými diviakmi, ktoré mali na ostrove svoje brlohy, a s niekoľkými tisícmi hlúpych tučniakov tvorili tímo traja mužovia všetko živé obyvateľstvo sveta.

J. Verne: Deti kapitána Granta

Tu boli tučniaky označené ako hlúpe, v nasledujúcom úryvku však budú veľmi šikovné:

Občas tadeto tiahli aj kŕdle kapských holubov a aj niekoľko tučniakov, ktorých chôdza po zemi je tajá ťažká a zároveň smiešna. Predsa však, ako poznamenal kapitán Hull, dokážu tieto tučniaky tak narábať svojimi kýpťami ako plutvami, že dohonia v plávaní najrýchlejšie ryby, a námorníci si ich často aj s rybami zamieňajú.

J. Verne: Pätnásťročný kapitán

Mimochodom, hneď v nasledujúcej vete sa spomínajú albatrosy, o ktorých som v tejto sérii článkov o pohľadniciach Animalium tiež písala. Ale ako vravím, takéto veci si pri čítaní kníh nezapamätám – ako ste na tom vy?

Carlo Acutis #1 (už o chvíľu blahoslavený)

Takto vyzerá v tejto chvíli hlavná stránka televízie Lux, jednou z upútaviek je blahorečenie talianskeho chlapca Carla Acutisa, ktoré začne o chvíľu v Assisi.

Keď bolo v tomto roku oznámené jeho blahorečenie, spomenula som si na dve knihy, ktoré som o ňom čítala. Potešilo ma vtedy, že som si vďaka taliančine mohla o ňom prečítať viac a pamätám si aj to, že ma to motivovalo k tomu, aby som sa tomuto jazyku začala venovať viac a nezabudla všetko to, čo som sa kedysi naučila. (Ehm, áno… nie sú to zrovna vysoké ambície. Navyše mi to nejde celkom tak, ako som si predstavovala.)

Nedávno vyšiel jeho životopis aj v slovenčine. 🙂

Diaľnicou do neba nazval Carlo Eucharistiu. Toto je aj názov jednej z tých talianskych kníh, druhá (Génius informatiky v nebi) odkazuje zase na jeho zručnosť v práci s počítačom.

V niekoľkých nasledujúcich článkoch o Carlovi napíšem viac. 🙂 Zatiaľ aspoň anotácia knihy s jeho životopisom, ktorú vydalo Vydavateľstvo Don Bosco a ktorá končí ďalším známym Carlovým výrokom.

V každej dobe žil niekto, koho neskôr história označila za div storočia. Nový blahoslavený Carlo Acutis je takýmto divom súčasnosti.

Usmievavý mladík a počítačový nadšenec, ktorý sa stal známym pre svoj projekt dokumentácie eucharistických zázrakov.

Chlapec usilujúci sa o svätosť.

Pätnásťročný ako Dominik Savio – ale nie je to druhý Dominik.

Zo zámožnej rodiny ako svätý František z Assisi a rovnako milujúci chudobu ako on – ale nie je to druhý František.

Je to Carlo. Originál, nie kópia.

Jeho život, choroba, smrť i to, ako oslovuje ľudí po celom svete, je eucharistickým zázrakom v pravom zmysle slova: to sa totiž môže stať s každým, kto sa cez Eucharistiu otvorí pôsobeniu živého Boha.

„Všetci sa rodia ako originál, no mnohí zomierajú ako fotokópia.“ Carlo Acutis