Bohaté úlovky z antikvariátu… a to nielen knihy!

Ako mi mohla uniknúť séria Tajemství od Enid Blytonovej, keď reálne vychádzali jednotlivé knihy, pekne jedna za druhou??? Keď som kupovala prvé z nich, povedala som si len, že “napísala to Blytonová, určite to bude dobré” a s radosťou pridala knihy do košíka (virtuálneho). No hej, a ešte aj to, že “má to v názve “tajemství”, takže to bude niečo ako Slávna päťka”, čítala som raz totiž historku o kráľovnej Viktórii, ktorej sa páčila Alica v krajine zázrakov a dala si poslať všetky knihy, ktoré Lewis Carroll napísal. Dostala kopu matematických prác. 😛 😛 😛

Nič také sa v tom prípade nestalo, ale knihy sa mi zapáčili tak, že som sa rozhodla poobzerať sa po ďalších. Nie sú celkom nové, takže po jednej objednávke z kníhkupectva nasledovalo pátranie v antikvariátoch, ktorého výsledkom sú tieto tri knihy (a áno, dávam si teraz na nejaký čas prestávku).

Pomerne často sa stane, že v knihách z knižnice alebo z antikvariátu sa nájde nejaké “prekvapenie”, ktoré predchádzajúcemu čitateľovi slúžilo ako záložka. Pre pár týždňami som takto zaniesla do knižnice čitateľský preukaz, ktorý si v knihe niekto zabudol. “Skoro každý týždeň nám niekto takto prinesie zabudnutý preukaz,” komentovala knihovníčka. Ale aby sa v každej z troch kníh, ktoré mi prišli z antikvariátu, niečo našlo?

Pozrime sa na prvú z nich (v poradí, v akom som ich po vybalení chytila do ruky):

P1140543_2

Vstupenka z Berlína! Poďme ďalej:

P1140544

Puzdro zmenilo zamestnanie a stalo sa záložkou. Verili by ste však, že aj v tretej knihe bolo niečo vložené?

P1140545_2

Naozaj bolo! To som fakt nečakala! Hm, poskladaný papierik

Čo je tak asi na ňom napísané?

Teda… nie že by sa to dalo uhádnuť, aj keď možno Špekoun z týchto kníh by na to prišiel. 😀 Odpoveď je pokračovaní článku, ale ak ste vymysleli nejaké originálnu teóriu, napíšte do komentárov. 😉

Pokračovať v čítaní článku “Bohaté úlovky z antikvariátu… a to nielen knihy!”

Ako prišla Nancy (alebo Vlasta?) k svojmu menu

otazniky

Pôvodne som hľadala niečo iné. Len pred krátkym časom som objavila sériu Lastovičky a Amazonky, ktorú napísal Arthur Ransome. Vedela som, že v niektorých českých prekladoch sa Nancy volá Vlasta a chcela som vedieť, ako je to v ktorých prekladoch. Knihy sú super, ale chcela by som tie s pôvodným menom Nancy. Ako neodborník-neprekladateľ sa totiž pýtam: Ak Peggy môže zostať po anglicky Peggy, prečo treba z jej sestry Nancy spraviť Vlastu?

Odpoveď som našla v diplomovke, ktorá porovnávala dva preklady – od Štepánka (používa meno Vlasta) a od Wolfovej (zostáva pri pôvodnom mene Nancy). Teda, odpoveď na to, v ktorom preklade nájdem aké meno. Nie na to, prečo sa jeden z prekladateľov rozhodol zmeniť meno Nancy. 😛 V diplomovke je toho samozrejme viac a objasnilo mi to aj “záhadu”, ktorá vznikla pri čítaní prvého dielu. Ten som síce čítala v slovenčine (potom niekoľko ďalších v češtine a pátram aj po ostatných), ale v diplomovke bol aj originál a zaujímavé porovnanie českých prekladov.

V tom prvom dieli sa totiž objaví takáto vec:

“V skutočnosti sa nevolá Nancy,” povedala Peggy. Volá sa Barbara, ale strýko Jim povedal, že Amazonky boli barbarky, a naša loď sa volá Amazonka, a my sme pirátky Amazonky z rieky Amazonky, museli sme jej dať iné meno.”

Ale prečo? Nebolo by v takomto prípade meno Barbara práveže výborné?

“Her real name isn’t Nancy,” said Peggy. “Her name is Ruth, but Uncle Jim said that Amazons were ruthless, and as our ship is Amazon, and we are Amazon pirates from the Amazon River, we had to change her name.”

Originál

“Její pravé jméno není Vlasta,” pravila Peggy. “Jmenuje se Cecílie. Ale protože strýček Jim řekl, že Amazonky neměly nikdy měkká jména a naše loď je Amazona, a my jsme amazonští piráti z řeky Amazony, musely jsme její jméno změnit.”

Preklad: Štěpánek

“Ona se nejmenuje doopravdy Nancy,” prozrazovala Peggy. “Jmenuje se Lilly, ale strýček říká, že Amazonky žádné lilie nebyly, a protože se naše loď jmenuje Amazonka a my jsme pirátky Amazonky od řeky Amazonky, musely jsme ji přejmenovat.”

Preklad: Wolfová

Ruth, ktorá by však mala byť ruthless, je super. “Preklad” Lilly vs. ľalia sa mi tiež páči. Tiež kvôli tomu že Nancy má aj svoje pôvodné meno anglické a tak nejako sa mi to tam hodí. (Aj Zuzana mohla podľa mňa ostať Susan, tak ako v slovenskom preklade, ale na rozdiel od Nancy mi to nevadilo.)

Skúsme upraviť tú Barbaru:

  • Volá sa Barbara ale strýko Jim hovorí, že Amazonky neboli len také hocijaké barbarky, a pretože (… atď.)

Alebo si spomenieme na to, ako sa volá ostrov a požičiame si Štepánkovu verziu Nancynho mena?

  • Volá sa Cecília. Ale Cecília je Ciľka, a to je domáca mačka. My sme ale divoké mačky, aj náš ostrov je Ostrov divokých mačiek. Takže sme ju museli premenovať.

Ale skôr nie, asi nie je dôvod meniť argument s Amazonkami, keď sa dá zachovať…

Čo si myslíte vy?

Vymyslíte pre Nancy iné meno a dôvod, prečo ho bolo treba zmeniť?

Kto by chcel vidieť diplomovku, je to práca Zdeňky Tomanovej Rozbor překladů knihy Arthura Ransoma Swallows and Amazons a je dostupná na stránkach Karlovej univerzity. Mimochodom, oponent práce dáva zaujímavú hypotézu o tom, prečo si Štěpánek vybral práve meno Vlasta. České národné povesti natoľko nepoznám, ale pre rýchlu orientáciu mi postačil článok na Wikipédii. Hm… zaujímavé…

Starí známi aj mačky vo vreci

stari_znami_macky_vo_vreci

Tu je balík, ktorý sa úplne dokonale zmestil do tašky od Martinusu, ktorá sľubuje, že vám všetko odnesie až do Mordoru. :-D. Teraz to nebola taká náročná úloha, stačilo priniesť domov knihy, ktoré som si objednala z antikvariátu.

Starí známi

Občas si pozriem ponuku internetových antikvariátov a prelistujem si kategórie, ktoré ma zaujímajú. Druhou možnosťou je, že si dám vyhľadávať niektorých autorov a pozriem sa, či od nich nie je niečo v ponuke. Patrí medzi nich napríklad Enid Blytonová. Chýba mi niekoľko dielov Slávnej päťky, rovnako ako prvý a posledný diel série Dvojčatá (práve vďaka antikvariátu mám ďalšie). Tentoraz som však išla na stránku českého antikvariátu a zistila som, že v češtine vyšli aj iné Blytonovej knihy. To je objav!

Takže do kategórie „starých známych“ sa takto dostala Enid Blytonová a knihy Tajemství opušteného domu a Tajemství záhadného balíčku. Ďalším autorom z tejto kategórie je Arthur Ransome, ktorého som objavila len pre dvoma rokmi a aj keď nejakú vysokú sumu by som za knihy nedala (videla som už také, ale asi sú tie konkrétne vydania zaujímavé zo zberateľského hľadiska), cena knihy Trosečníci z Vlaštovky bola fajn a kniha je fajn tiež. Už som ju čítala, ale som rada, že ju mám doma a môžem sa k nej vrátiť. Keď som si prechádzala kategóriu detských kníh, narazila som na knihu Věrka vede kvartu od Evy Marešovej. Pamätala som si, že som ju mala kedysi požičanú z knižnice. Teraz už v katalógu nie je, možno bola vyradená ako stará. Pamätala som si, že to bol dievčenský román, bol zo školského prostredia a bolo tam aj trochu romantiky, ale nie tak, aby mi to tam vadilo. Dosť na to, aby som knihu vložila do košíka. Na fotke hore je to tá kniha, ktorej názov nevidieť, je tam len čisto biely chrbát.

Mačky vo vreci

Takto som nazvala knihy, ktoré nepoznám a vybrala som si ich len preto, že vyzerali zaujímavo. Úplne naslepo to nebolo, ak ma niečo zaujalo, prečítala som si anotáciu na Databáze kníh a komentáre. Tak sa na to pozrime.

Vláďa Zíka: Tercie se bouří

tercie_se_bouri

Anotácia z Databázy kníh:

Tercie A je postrachem konzervativně smýšlejících profesorů, naopak ředitel školy Špička, jako fanoušek hokeje, sdílí nadšení chlapců pro sport. Nový profesor dějepisu Sýkora je však velice přísný, má vysoké nároky a chlapci se jeho hodin obávají. Jediný Jirka Laštovka se ho nezalekne a rozhodne se profesora Sýkoru změnit.

Ďalšia kniha zo školského prostredia, ktorá bola napísaná v tridsiatych rokoch? To by mohlo byť dobré… Na Databáze kníh som zistila, že Vláďa Zíka je len iný pseudonym autora, ktorý písal aj ako Eva Marešová. Ešte nádejnejšie… Nakoniec rozhodol komentár používateľa:

A máme tu opět obzvláště vydařený román Vládi Zíky. Tato kniha mi svým námětem připomínala staré dobré české filmy Škola, základ života a Cesta do hlubin študákovy duše. A samozřejmě také knihy pánů Rady a Žáka z prostředí prvorepublikových škol, jako je například kniha Dobrý borec Antonín. Hlavním hrdinou je Jirka, skvělý sportovec, dobrý kamarád ostatních a vůbec prima kluk. Děj příběhu je kromě stránky vtipné a zábavné napěchován i událostmi navýsost dobrodružnými a kupodivu dalo by se říci, že jde i o román psychologický, nahlížející do duší chlapců i jejich profesorů. Nelze jinak, než dát pět hvězd a doporučit. Howgh.

Turlogh

František Langer: Bratrstvo Bílého klíče

bratrstvo_bileho_klice

Anotácia z Databázy kníh:

Bratrstvo bílého klíče je tajný spolek prožívající v opuštěné zahradě romantická dobrodružství, po jakých touží každý správný kluk, holky nevyjímaje. Jarkovi a jeho kamarádům se zahrada mění v bitevní pole, v tajnou chodbu a středověkou mučírnu, ale stává se i skutečným domovem medvěda, který utekl z cirkusu, a ringem boxera Čipery. Ale bratrstvo funguje i jako detektivní ústav, který vypátrá ztraceného psa a usvědčí zloděje. Opuštěná zahrada zkrátka představuje kouzelný svět, v němž se představy a sny členů Bratrstva stávají skutečností.

Toto by mohlo byť také dobré oddychové čítanie. Aj Ransome a jeho Lastovičky a Amazonky sú sympatické tým, že ide v podstate o „obyčajné“ príbehy, ktoré nepotrebujú hľadanie pokladov a podobne na to, aby boli zaujímavé. Aj to hľadanie pokladov si napríklad u už spomínanej Blytonovej prečítam rada, nejde o to, že by sa mi takéto knihy nepáčili. Len sa mi páči aj ten iný typ kníh, kde sa nedejú až tak špeciálne veci, ale napriek tomu máte spolu s hrdinami vďaka ich fantázii pocit, že zažívate niečo super napínavé a dobrodružné.

Edith Unnerstad: Prázdniny u babičky

prazdniny_u_babicky

Anotácia z Databázy kníh:

Vyprávění o malém chlapci, který se kvůli zranění maminky musí na nějaký čas přestěhovat na jihošvédský venkov k babičce, kterou skoro nezná.

Spomenula som si na Astrid Lindgrenovú a jej Bullerbyn… ale to bude možno len tým Švédskom. V každom prípade by mohlo ísť o niečo trochu podobné ako pri predchádzajúcej knihe. Uvidíme. ;-)

Zdeněk Mahler: Neohlížej se, jde za námi kůň

neohlizej_se

Anotácia z Databázy kníh:

Podle stejnojmenného filmu napsal autor příběh o dvojčatech Petru a Pavlovi, jejich lásce k autům a výhře ve sběrné soutěži, kdy místo vysněné motokáry, získají chlapci koně, se kterým si nevědí rady.

No neznie to sympaticky bláznivo? 😀

Tak teda uvidíme, aké mačky z vreca vylezú…

Knižná výzva 2020

knizna-vyzva-2020

Po štvrtýkrát sa zapájam do čitateľskej výzvy, ktorú organizuje Ells a po štvrtýkrát si nestanovujem cieľ, koľko kníh by som chcela prečítať. Len si ich bude zapisovať a hneď si aj zapíšem prvé z nich.

  1. Jozef Šuppa: Vyznať sa v sebe samom. Rozlišovanie duchov
  2. William Shakespeare (adaptácia Jyoti Bhansali, ilustrácie Naresh Kumar): Macbeth (komiks)
  3. František Langer: Bratrství bílého klíče
  4. Ján Lacika: Pamätníky a pomníky
  5. John Flanagan: Rozvaliny Gorlanu (Hraničiarov učeň I.)
  6. Lýdia Alexejevna Čárska: Ruža z Kaukazu
  7. Enid Blytonová: Tajemství opuštěného domu
  8. Franz Spirago: Zázrak svätej omše
  9. Enid Blytonová: Tajemství strašidelné věže
  10. Wilhelm Hunermann: Klement Mária Hofbauer. Muž viery a nádeje

10knih-1

  1. Svatý Gabriel od bolestné Matky Boží, klerik z řádu pasionistů, Aloisius dnešní doby
  2. Pavel Vojtěch Kohut: Čítanka vnitřní modlitby
  3. Ľubomír Majtán: Pašie podľa evanjelistu Jána
  4. Zdeněk Mahler: Neohlížej se, jde za námi kůň
  5. Erich Kästner: Lietajúca trieda – rereading
  6. Michele Zanzucchi: Mám všetko. Osemnásť rokov života Chiary Luce – rereading
  7. Tomáš Kempenský: Nasledovanie Krista – rereading
  8. Pavel Vojtěch Kohut: Prvouka vnitřní modlitby
  9. Lýdia Alexejevna Čárska: Zápisky malej gymnazistky – rereading
  10. Enid Blytonová: Tajemství kocouřího muže

20knih-1

  1. Wilhelm Hünermann: Píseň v plamenech. Příběh ugandských mučedníků

Deštrukčné denníky

Robila som si poriadok v naskenovaných veciach a našla som medzi nimi aj niekoľko strán z deštrukčného denníka. Nie z toho klasického, ale z jeho obmeny s názvom Wreck this journal everywhere. Vtedy som si spomenula, že som asi na Bibliotéke videla jeho slovenskú verziu – a áno, slovenská verzia existuje, takže to zrejme bolo naozaj tak. (Nejakú špeciálnu pozornosť som tomu nevenovala, takže stále je možné, že to bol iný denník, ale veď to nie je také podstatné…)

wreck

Páči sa mi, že na slovenskom vydaní je poznámka “verzia do vrecka”, denník má naozaj menší formát. Pri anglickej verzii som si to nevšimla a objednala som si ho (niekedy začiatkom tohto roka) vlastne omylom. Nakoniec mi však menší formát vyhovoval, nekupovala som ho totiž tak celkom pre seba. Ja som v ňom splnila len niektoré úlohy a potom som ho posunula ďalej. Bola to organizovaná výmena, úlohou bolo splniť 20 zadaní z nejakého deštrukčného denníka alebo si nejakých 20 vymyslieť a zrealizovať ich vo vlastnom zošite, a ten potom poslať ako inšpiráciu tomu, koho vám systém vygeneruje spomedzi prihlásených.

wreck_1

Ja som to využila na vyskúšanie si deštrukčného denníka. Z toho, čo som o ňom vedela som čakala, že niektoré úlohy sa mi budú páčiť a iné nie, takže som si vybrala tie, ktoré som chcela a ostatné zostali pre adresáta. 😛 Valerie (ako môžete vidieť na obrázku hore) sa ale tento nápad páčil a písala, že sa teší na to, ako sa pustí do ostatných. Bola to jednorázová výmena, takže v kontakte nie sme a neviem teda, ako denník vyzerá teraz.

V mojom prípade išlo väčšinou o lepenie nejakých obrázkov, rozstrihala som napríklad rôzne reklamy:

wreck_2

wreck_4

Možno ste si všimli diery na ľavej strane… Ide predsa o deštrukčný denník! Áno, sú dôsledkom plnenia úlohy na opačnej strane! 😀

wreck_4_detail

Ďalší obrázok je z detského časopisu, kde možno tiež išlo o to, že deti mali spočítať vtáčikov na obrázku a uvedomiť si, že chobotnica nie je vták.

wreck_3

Alebo moje obľúbené samolepky (máte ich radi aj vy?):

wreck_6

Momentálne mám doma farebný deštrukčný denník a aj keď som sa mu už dlhší čas nevenovala, stále je tam niekoľko zaujímavých úloh, do ktorých by som sa chcela pustiť.

wreck_colour

Takisto sú tam však úlohy, ktoré ma nezaujali a nechce sa mi ani vymýšľať, ako z nich spraviť niečo, čo by sa mi páčilo. Mnohých to baví a niekto taký by v denníku mohol pokračovať, podobne ako Valerie v tom predchádzajúcom. Nie je to niečo okamžite aktuálne, možno tak o pár mesiacov, a tak som si povedala, že o tom najskôr napíšem na blog. Ak sa záujemca nenájde, budem mať čas ponúknuť denník na diskusnom fóre, ktoré má k takýmto veciam predsa len bližšie ako knižný blog. 😛 Ale ktovie, možno sa aj medzi čitateľmi nájde niekto, koho teší takýto špeciálny druh kníh kreatívne ničiť. Ja ho veľmi neničím, takže tie ozaj deštrukčné úlohy (alebo čo si z nich už spravíte) by zostali vám.

Takže… ak by ste chceli niekedy začiatkom budúceho roka dostať poštou zhruba z tretiny zaplnený farebný deštrukčný denník, nechajte tu komentár a napíšte mi mail (gmail s menom beata.blogoknihach). 🙂

 

 

Pohľadnice v knihách / pohľadnice oslavujú 150. narodeniny

O 150. výročí pohľadníc sa môžete dočítať na stránke s príznačným názvom – https://150yearsofpostcards.com/ a samozrejme niekomu aj nejakú pohľadnicu poslať, určite sa poteší. 🙂 Tak, ako aj mňa poteší, keď sa v knihe objaví nejaká pohľadnica alebo list (najlepšie samozrejme je, keď sa objavia aj mojej v poštovej schránke 😀 ). Niekedy je to zrejmé, niekedy je to milé prekvapenie.

#1 Expedice z pohlednice

expedice-z-pohlednice

Jasné, tu to máme priamo v názve. Milé prekvapenie sa však konalo aj napriek tomu – keď som zistila, že táto kniha vôbec existuje. 😀 Na blogu sa väčšinou len tak vykecávam,  občas napíšem nejaký článok (spravím si reklamu :-P, najviac ma teší objavenie príbehu, ktorý je za knihou Dedič z Kalkaty, doslova v zmysle “aj knihy majú svoje osudy”), ale je tu aj zopár recenzií. Jednou z nich je aj recenzia na knihu Expedice z pohlednice.

#2 Kapitán Padák & Straty a nálezy

kapitan-padak

No a tu máme knihu, v ktorej sa niečo také nedalo tušiť. Teda ak ste si nepozreli zadnú stranu obálky s ukážkou. Ja som to nespravila, knihu som v knižnici požičala preto, že som predtým čítala ďalší príbeh z tejto série.

Kapitán Padák dostane pohľadnicu. Nečakanú a dosť zvláštnu.

Tá pohľadnica bola totiž prázdna. Teda, skoro prázdna. Okrem mojej adresy na nej bola napísaná len jedna veta. A tá veta vyzerala riadne čudne:

JULES VERNE ŽIL VERŇE.

Presne toto tam bolo napísané.

(Hej, aj s tým mäkčeňom.)

Pečiatka na známke bola nečitateľná, takže nebolo možné zistiť odosielateľa. A uť vôbec nie jeho zámer.

Ďalšia nečakaná vec, ktorá sa ku kapitánovi dostane, je kufor. Na batožinovom páse na letisku sa nájde kufor s jeho menom a adresou. Aj ten je nečakaný (nie je jeho) a tiež je dosť zvláštny (je prázdny, teda vlastne takmer prázdny).

“Tak toto je celé naozaj veľmi čudné,” povedal expert na bezpečnosť a na chvíľu sa odmlčal.

“Najhoršie je, že nemôžeme nič podniknúť,” dodal po chvíli. “Nič sa vlastne nestalo. Nemáme čo a ani ako vyšetrovať. Hoci normálne to určite nie je…”

To teda nie je, pomyslel som si, pretože takúto zvláštnu situáciu  som ešte v živote nezažil.

Všetko so všetkým vraj súvisí, a minimálne v prípade pohľadnice a kufra sa ukáže, že je to pravda.

#3 Hľadanie strateného Zlatého mesta

hladanie-streateneho-zlateho-mesta

Túto knihu som v skutočnosti nevidela, len som o nej čítala na blogu červíčka Pojinka o detských knihách (dávno mu tam nepribudol článok… žeby sa niekde presunul?). Vyzerá zaujímavo, obsahuje informácie o rôznych známych miestach a pamiatkach, fotky, hádanky… a na jednej Pojinkovej fotke vidíme aj pohľadnicu. Hurá! 🙂

150

Kedy ste naposledy niekomu poslali pohľadnicu?

Letné čítanie 2019

Doplnila som si zoznam prečítaných kníh o svoje letné čítanie (bez nových septembrových kníh a možno v nie úplne presnom poradí) a išla som sa trochu hrať s vytváraním koláží.

leto-1

Koláž na koláži – to je ten obrázok dolu a mohli ste ho vidieť, keď som písala o prvom letnom pláne – dočítaní kníh, ktoré som začala čítať ešte v minulom roku. Aj o tom, prečo to nie je taká hrozná vec, aj o tom, o čom tie knihy sú. Veď áno, už som z nich mala značnú časť prečítanú. Takže teraz len zoznam:

  • Jaroslav Foglar: Rychlé šípy – audiokniha 
  • Валентин Распутин: Уроки французского 
  • Nicola Gori: Un genio dell’informatica in cielo 
  • Stanislav Zvolenský: Škola Pavlovho slova
  • Sv. Řehoř Veliký: Čtyřidset homilií na evangelia

Na obrázku vpravo hore je kapitán Padák, a to konrétne kniha

  • Katarína Baluchová: Kapitán padák a pašerácka spojka,

a ako som zistila, netrafila som vtedy prvý diel.  Naposledy som sa na to v knižnici zvlášť pozrela, ako je to teda s poradím týchto príbehov. Ukázalo sa, že tento je druhý a po prečítaní prvého dielu som rada, že to bolo takto. Detaily budú v článku o Padákovi, ktorý som tu už sľubovala v článku, z ktorého je aj tento obrázok. Ale ešte predtým sa objaví v článku, ktorý nastavím na 1. októbra, kedy sa oslavuje 150. výročie prvej pohľadnice. Pohľadnica sa objavila aj tu, a dokonca mám aj prírastok do zoznamu kníh, ktoré sa spomínajú v iných knihách.

No a posledný obrázok je zase z úvodu k druhej časti letných plánov, ktoré sa týkali historických románov. Tu je román o Štefanovi Moysesovi a tiež tenká brožúra s faktami o jeho živote. Pre zaujímavosť som si prečítala aj chorvátske zhrnutie na konci, celkom sa tomu dalo rozumieť. 😀 Takže to máme tieto dve knihy:

  • Belo Polla: Štefan Moyses
  • Jozef Repko: Prebúdzanie obra

Úspešne som prečítala aj ostatné knihy zo zoznamu (hm… dalo by sa ich prečítať neúspešne? 😛 ). Poslednú knihu som dočítala až v septembri, a aj to je dôvod, prečo tento článok píšem až teraz.

  • Jozef Repko: S požehnaním kríža
  • Jozef Repko: Metodov prvý pomocník
  • Wilhelm Hünermann: Živé svetlo
  • Mária Calasanzová Ziescheová: Dokonalá sloboda

No a čo som čítala okrem týchto naplánovaných kníh? Bolo toho dosť:

leto-2

Niekde som už tu na blogu spomínala dve z týchto kníh:

  • Henryk Sienkiewicz: Púšťou a pralesom
  • Rozprávania ruského pútnika

Sienkiewicza som mala požičaného z knižnice a kniha sa mi zapáčila natoľko, že som sa ju rozhodla pohľadať v kníhkupectvách (vypredané) a antikvariátoch (hurá, našla sa!). Súčasťou objednávky v antikvariáte bol aj pán Tragáčik a keď som už mala nájdené obidve tieto knihy, trochu som sa “prehrabávala” (virtuálne) v knihách a objednala som si ďalšiu knihu zo série krátkych zbierok životopisov:

  • Andrej Pauliny: Umenie žiť

No a zostávajú tu ešte dve knihy, ktorých autorom je Robert Muchamore. Prvú knihu zo série Cherub som čítala tiež prednedávnom, a tam som sa pustila do ďalších. Takže tu je druhá a tretia kniha série:

  • Robert Muchamore: Áčko
  • Robert Muchamore: Maximálka

Štvrtú som nedočítala, to zoznamovanie sa (ide o deti, ktoré sú tajnými agentmi so špeciálnym výcvikom a na mieste misie sa musia zoznámiť s ľuďmi, ktorí tam žijú) bolo hrozné, v štýle kto koho zbalí. Zle sa mi to čítalo… A keď sa sa teraz pozrela na jeden z neskorších dielov (neviem, ktorý presne… jednoducho, čo sa mi dostalo do ruky) a začítala sa do pár stránok niekde v strede knihy, už to bolo také “normálne” zločinecké prostredie. Chýbala mi tam tá osobitosť, že ide o decká, ktoré vyzerajú úplne normálne  – teda normálne v takom nenormálnom prostredí, ktoré je spojené s drogami, sektami a podobne.  Takže asi zostanem pri týchto dieloch, ktoré som čítala, a budem mať na ne peknú spomienku. 🙂

Danielov dom

V knižnici som si pred nejakým časom požičala knihu o kapitánovi Padákovi. Detskú knihu ako oddychové čítanie.

kapitan_padak_1

Úplne náhodou som si ju všimla na poličke, po prečítaní niekoľkých riadkov sa mi zapáčil štýl písania, a tak som si ju požičala. Pokus sa vydaril a ak sa dobre pamätám, tých kníh tam mali viac. Po ich prečítaní sa k nim ešte na blogu vrátim, o niektorej časti (alebo o celej sérii, ak tam budú všetky) by som chcela napísať recenziu. Teraz len krátka poznámka o tom, kedy som si pri čítaní povedala: “Aha, toto miesto poznám!” A po dočítaní knihy (bolo to už ku koncu) som sa išla prehrabávať krabicou s pohľadnicami, ktoré mám pripravené na posielanie.

 “To si robíš srandu, nie?” opýtal som sa Škumpy. Skutočne sa zbláznila, pomyslel som si, ale v rámci vlastnej bezpečnosti som to nepovedal nahlas

“Nie, naozaj existuje.”

Čo vyzerá tak pochybne? Danielov dom! Treba pritom dodať, že kapitán Padák sa krstným menom volá Daniel. Takže áno, ako sranda by to bolo dobré. Faktom však je, že Danielov dom v Tatrách naozaj existuje. A tu je pohľadnica – áno, dobre som si pamätala, že ju mám, našla som ju. 🙂

kapitan_padak_2

Fotky ukazujú dôsledky víchrice v roku 2014. Možno pohľadnicu použijem do cestujúceho zošita s témou stromov, do ktorého každý prihlásený účastník niečo napíše a pošle ho ďalej. Jedným z návrhov, o čom písať, sú aj stromy v knihách. To samozrejme využijem, zatiaľ plánujem písať o Uctievačoch ginga z Foglarových Stínadiel.

Máte nejakú obľúbenú knihu, v ktorej má strom alebo stromy dôležitú úlohu?

Nová kniha na poličke – vďaka listu (môjmu vlastnému)

Príbehy pána Tragáčika som tu na blogu už spomínala a konkrétne aj knihu Pán Tragáčik a Neviditeľní, o ktorej som dlho netušila, že vôbec existuje. Keď som nedávno robila poriadok v papieroch, dostala sa mi do rúk kópia listu, ktorý som písala pre pár rokmi. Obvykle si robím z listov fotokópie alebo ich nafotím fotoaparátom a už sa mi raz stalo, že som takúto kópiu využila, keď sa pôvodný list niekde sa svojej ceste do Malajzie stratil. Nejako systematicky som si ich doteraz neodkladala, ale už viackrát som si pomyslela, že by to mohlo byť zaujímavé. Konkrétne, keď som videla, ako mi je s odstupom času zaujímavé prečítať si svoj vlastný list. 😀 Od septembra teda začínam, už mám pripravený krúžkový blok, aby sa doňho dali tie kópie lepiť.

List, ktorý súvisí s pánom Tragáčikom, mal v sebe krátku zmienku o tom, že som dostala pohľadnicu z Poľska, z oblasti Mazurských jazier, v čase, keď som čítala knihu odohrávajúcu sa práve v tejto oblasti. Áno, tou knihou boli práve Neviditeľní.

Tak som si len tak skúsila vyhľadať túto knihu v internetových antikvariátoch. Bolo by fajn mať ju doma, pomyslela som si. A už ju aj mám! Teraz budem písať adresátovi toho pôvodného listu, k čomu mi nepriamo pomohol. 🙂

neviditelni

Čo má spoločné narodeninový darček a matematické akvárium

Čo majú spoločné? Krátka odpoveď znie: Alicu v krajine zázrakov. 🙂

Tento týždenný diár som včera podala na pošte a narodeninový darček je už na ceste k svojmu adresátovi (kamarátke, s ktorou si píšeme listy).

alica1

Konkrétny darček som vymyslený nemala, ale motala som sa v kníhkupectve (to bol taký prvý tip, kde by sa dalo niečo pekné nájsť… celkom logické, nie?) a toto ma potešilo.

Ale oveľa viac ma prekvapilo, keď som si zalistovala v knihe Matematické akvárium, ku ktorej som sa presne v ten istý deň dostala. Vpravo je obálka novšieho vydania, vľavo je staršie – to moje:matematicke_akvarium.png

Na začiatku kapitol sú obrázky, ktoré sa mi páčia – aha, takéto:

alica2.jpg

– a okrem toho vždy nejaký citát:

alica3

Kto vie po rusky, ten si to už prečítal a kto nie, ten si to domyslel – Alica! “Atkuda vy znaete, što ja ne v svajom ume?” sprasila Alisa. “Kanešna, ne v svajom,” atvetil Kot. “Inače kak by ty zdes akazalas?” 

Ale neverili by ste, aké to bolo teraz divné, prepisovať ruštinu takto foneticky… 😛